Poloha, symboly, obyvateľstvo

Úvod do histórie obce Vyšný Hrušov začneme pohľadom na vývoj súčasnej podoby obecného erbu.

Erb obce

Počiatky znaku obce Vyšný Hrušov siahajú do druhej polovice 19. storočia. Jeho podstatné prvky sú krava s teľaťom. Z príležitosti oficiálnych osláv 460. výročia prvej, doposiaľ známej písomnej zmienky o obci boli vypracované oficiálne symboly obce Vyšný Hrušov. Ideový návrh erbu stvárnil Doc. PhDr. Peter Kónya, PhD. Grafický návrh vypracovala Firma L.I.M., Prešov. Autor erbu podáva jeho popis takto: "Erb obce Vyšný Hrušov tvorí: V červenom poli štítu na zelenej pažiti strieborná (biela) krava so zlatými (žltými) kopytami, rohami a chvostom, dojčiaca strieborné (biele) teľa so zlatými (žltými) kopytami a chvostom. Štít erbu neskorogotický. Podkladom pre tento návrh bola obecná pečať, pochádzajúca z polovice 19.storočia. Odtlačok nedatovaného typária je publikovaný v Tagányi, Károly: Magyarország czímertára. Budapest 1880. Na pečati s kruhopisom F. KORVÉLYES HELYSÉG PETSÉTYE (Pečať obce Vyšný Hrušov) je vyobrazená na pažiti stojaca krava dojčiaca teľa."

Pečate obce z roku 2003 a z druhej polovice 19. storočia

Dr. Peter Kónya pri tvorbe nového erbu obce odôvodňuje predložený návrh erbu takto: "Vzhľadom na autentickosť a vek tohoto znamenia odporúčam, aby sa stalo základom, východiskom pri tvorbe obecného erbu. Vyfarbenie návrhu bolo zvolené tak, aby zodpovedalo základnému pravidlu heraldiky pre používanie farieb a kovov. Neskorogotický štýl sme zvolili pre jeho jednoduchosť a veľkú rozšírenosť v mestskej a obecnej heraldike. Tento návrh je iba ideovým námetom, vytvoreným na základe rozboru najstaršieho známeho heraldického prameňa (popísanej pečate), teda jedným z podkladov pre vyhotovenie erbu. Pri vlastnom výtvarnom spracovaní je pritom potrebné v čo najvyššej miere zohľadniť tvar a podobu pôvodného znamenia (z popísanej pečate)."

V súvislosti s motívom erbu obce Vyšný Hrušov nám napadá otázka: Prečo práve tento motív - krava s teľaťom? Odpoveď je treba hľadať v spôsobe života ľudí obce v minulosti. Hlavným zdrojom ich živobytia bolo poľnohospodárstvo, a predovšetkým chov hovädzieho dobytka musel byť zvlášť dominantný, keď sa krava s teľaťom dostala do erbu obce.

Poloha obce Vyšný Hrušov

Vyšný Hrušov je obec na východe Slovenska, 196 metrov nad morom, nachádzajúca sa v Ondavskej (alebo aj Laboreckej) vrchovine, v údolí rieky Udavy. Michal Jenčík, dlhoročný učiteľ a kronikár obce Vyšný Hrušov, v roku 1951 opísal v obecnej kronike polohu obce Vyšný Hrušov takto: "Obec Vyšný Hrušov leží pri hradskej z Humenného do Papína. Vzdialenosť v kilometroch od Humenného činí na severovýchod 11 km. Obec sa začína od mostu na hradskej od potôčka Hrušovka. Pri šiestom kilometri, pri Michalovi Kaščákovi, hradská sa rozdeľuje: jedna sa odchyľuje na západ a vedie do Maškoviec. Druhá je obecná cesta, ktorá cez mlynský potok vedie do poľa. Obec je na rovine, medzi lesnatými kopcami. Pozdĺž hradskej stoja domy. Cez obec tečie mlynský potok, ktorý poháňa vodný mlyn Juraja Vitkoviča už od roku 1885."

Pohľad na vstup do obce v 60. rokoch 20. storočia.

V čase Rakúsko-Uhorska, teda do roku 1918, obec v rámci vtedajšieho členenia patrila do Zemplínskej župy, ktorá bola rozdelená na 11 okresov. Vyšný Hrušov patril do Humenského okresu. Dnes patrí Vyšný Hrušov do Humenského okresu v Prešovskom kraji. Obec sa rozprestiera na ploche 1136 ha. Podnebie obce Vyšný Hrušov je mierne. Prvé mrazy nastávajú v prvej polovici novembra, a posledné okolo 10. apríla. Silnejšie mrazy nastávajú koncom novembra. Koncom decembra pôda úplne zamŕza. Koncom marca zem rozmrzne, takže možno začať so siatim. Snežiť začína začiatkom decembra, prestáva koncom marca. V zime napadá sneh vyše 80 cm. Prvé búrky začínajú v máji. V lete podúva vetrík od juhu, pritom častejšie padá dážď. V zime fučí ostrý vietor od severu. Flóra a fauna Dominantné sú listnaté stromy, no v okolitých lesoch sa nachádzajú aj stromy ihličnaté. Pre Vyšný Hrušov je najvýznamnejším listnatým stromom niekoľko storočná lipa, ktorá sa nachádza pred budovou Kultúrneho domu. Jej kmeň má vo výške 180 cm obvod 520 cm. Je symbolom slovanskosti a starobylosti našej obce. Okolité lesy, predovšetkým v minulosti, boli bohaté na divú zver. Viaceré druhy, ako napr. líška, diviak, vlk, srnčia zver, zajace, a i., sa vyskytujú aj dnes. Do chotára našej obce patria lesy s názvami: Na východe Hrižňov, Úboče, Francov. Na západe Za Verchom, Prievlaka, Sližov. Na juhozápade pri hradskej je Ľachová (tá patrí už do Rovňanského chotára). Podľa ústneho podania ju niekedy dávno predali Hrušovčania Rovňancom. Na sever sú Štátne lesy, bývalé Vojenské lesy. Menujú sa Kamenná a Dúbrava. Z vtáctva sa tu vyskytuje jastrab, sova, kukučka, vrabec, lastovička, slávik, sýkorka, škovránok, vrana, havran, divá hus, divá kačica, sluka. Na komíne domu Jozefa Čurillu od roku 1932 majú bociany hniezdo a pravidelne každý rok sem prilietajú.

Obyvateľstvo

Z minulosti sa nám zachovalo pomerne málo dokumentov, ktoré by nám obšírnejšie priblížili život jednoduchých ľudí Vyšného Hrušova. Až začiatkom 18. storočia sú vedené presnejšie záznamy o počte obyvateľov dedín a usadlostí. V roku 1715 mala obec Vyšný Hrušov 11 opustených a 14 obývaných domácností. Podľa sčítania obyvateľov z roku 1787 vo Vyšnom Hrušove bolo spolu 65 domov v ktorých žilo 502 ľudí. Pozoruhodný zápis nachádzame v matrike pokrstených z roku 1830. Dňa 19.12.1830 totiž vo Vyšnom Hrušove sa narodil a bol pokrstený Jozef Gabriel Delj, syn baróna Petra Delja a jeho manželky Zuzany Lazarovej. Krstnými rodičmi boli členovia šľachtických rodov, a to: Jozef Zabojszky a Jozefína Csápkayová. Sviatosťkrstu vyslúžil vtedajší farár vo Vyšnom Hrušove Andrej Takáts.

Rozličné oblečenie mladých ľudí v prvej polovici 20. storočia.

Nové i zaniknuté priezviská V priebehu posledného storočia, ale i skôr, úplne sa vytratili z obce kedysi známe priezviská obyvateľov obce Vyšný Hrušov. Mnohí z nich vymreli, no iní sa vysťahovali inde. Z množstva týchto priezvisk, ktoré sa už dnes vo Vyšnom Hrušove nevyskytujú, a teda sú už minulosťou, uvedieme nasledujúce: Boňko, Čomák, Dančura, Ďula, Durbák, Džobák, Ecker, Eduard, Haburaj, Hlaváč, Chašč, Kažik, Krajník, Kulis, Lisák, Macan, Mandzák, Maturák, Mazúr, Mindák, Mitala, Molnár, Ňach, Ontkovič, Pčola, Porvaznik, Repej, Ridarský, Rosenwasser, Skiba, Solník, Šľachta, Tkáč, Vagh, Vitkovič. V rokoch 1792-1843 sa v obci vyskytovali mená obyvateľov Vyšného Hrušova, ktoré už dnes sa nevyskytujú. Boli to tieto mená: Molnár, Butalla, Horváth, Hajlkoss, Szmolnitzky, Nimkoss, Sznintsak, Alexa, Gavalla, Krajnik, Schaffinszky, Ondeszko, Polyatsek, Szedlarszky, Huduka, Krivjanszky, Misskocz, Mitsan, Mako, Marnochaj, Bujatsek, Mindak, Klitsnyik, Havriscsak, Hats, Mlinar, Schenkocz, Hopitovszky, Lesko, Horvath, Schimutsko, Kapusztinky, Szallaj, Kovats, Stoffin, Snintsak, Gavalja, Csiszmar, Pernuk, Revak, Panecz, Makovecz, Fendrik, Schaffinszky, Repej, Kotsan, Durbák, Hassy, Suster, Jonecz, Hollendass, Hvisscsak, Hlavats, Lorentz, Vajda, Koromház, Kákoss, Bessak, Rabitzky, Onderkov, Lyosko, Mitrov, Masley, Misko, Csamak, Kotyo, Maturák, Petkov, Koleszar, Kamenarovics, Pisko, Ondkovits, Stofkov, Szolomej, Antolik, Czura, Dupák, Kolotsai, Vrabely, Sztadniczar, Katsik, Kolocsay, Tyazik, Talás, Pauljussak, Kazsik, Krajzell, Krajovszky, Korlitsin, Kulyus, Belyus, Krenzel. Všetky mená sú uvedené v pôvodnom znemí, tak, ako sú uvedené v spomínanej matrike. Viaceré z týchto mien v priebehu času menili svoju podobu. No za posledné desaťročia pribudli nové priezviská, ako napr. Katana, Hesek, Diškanec, Sedlák, Blaško, Maďak, Voroňák, Sýkora, Halas, Pašak, Rašpľa, Saloka, Straňák... Národnostné zloženie obyvateľstva Väčšina občanov Vyšného Hrušova sú Slováci. Podľa sčítania obyvateľov z roku 1991 o Vyšnom Hrušove sú tieto údaje pokiaľ ide o národnostné zloženie obyvateľov: Z celkového počtu 462 občanov (v roku 1999) Vyšného Hrušova sa k Slovenskej národnosti prihlásilo 430 občanov. Ďalšie poradie je následovné: česká - 2, ukrajinská - 6, rusínska - 3, rómska - 21. Pokiaľ ide o náboženstvo, v roku 2001 sa k rímskokatolíckemu náboženstvu prihlásilo 433 občanov; gr-kat. - 29, pravosl. - 2, evanjelici - 1, nezistené - 1. Tradičným vierovyznaním obyvateľstva Vyšného Hrušova je kresťanskokatolícke vierovyznanie. Okrem veriacich západného, rímskokatolíckeho obradu, v obci žili aj veriaci katolíci byzantského, gréckokatolíckeho obradu. Do roku 1942 v obci Vyšný Hrušov žili aj židovskí spoluobčania. Tak napr. štatistiky z roku 1881 hovoria, že v tom roku žilo v obci 10 židov. V roku 1915 ich bolo 20. V roku 1942 tu boli tri židovské rodiny, a to: Jakub Grosman, dedinský krčmár; Šimon Rosenvaser, ktorý mal obchod v obci a Herman Ecker, ktorý mal mláťačku. V dôsledku deportácii židov zo Slovenska v čase druhej svetovej vojny tieto rodiny boli nútené opustiť obce Vyšný Hrušov. Vziať so sebou si mohli len veci v hmotnosti 50 kg. Majetok, ktorý tu zanechali, bol rozpredaný na verejnej dražbe. Pozemky dostali poprední činitelia HSĽS po 5000 - 6000 korún za jedno jutro pôdy. Židia sa do obce viac nevrátili. Aj ich postihol údel tých, ktorí našli svoju smrť v rozličných koncentračných táboroch.

Životná úroveň obyvateľov

Oblasť nášho regiónu nebola veľmi štedrá k väčšine jej obyvateľov. V medzivojnovom období, ale aj predtým, niektorí z občanoch obce boli nútení opustiť na kratšiu alebo dlhšiu dobu rodnú obec a hľadať možnosť zárobku v cudzine. Tak ako v prípade obyvateľov iných obcí, aj z našej niektorí šli hľadať šťastie do Ameriky. Udavčianskou dolinou ľudia v minulosti cestovali na vozoch, ktoré ťahali kone, a mnohí väčšinou pešo putovali najmä do Humenného, ale aj do Michaloviec, Vranova, ba aj Užhorodu. Prvý autobus premával cez Vyšný Hrušov v polovici 30tych rokov 20. storočia. Okolo roku 1935 kúpil občan Skiba z Papína autobus, ktorým premával na trase Papín-Humenné. Ráno išiel do Humenného a večer späť. Pokiaľ ide o životnú úroveň obyvateľov Vyšného Hrušova na sklonku druhej svetovej vojne, o jej nízkej, ba až mizernej úrovni píše vtedajší farár vdp. Gejza Bessler vo farskej kronike okrem iného toto: "Nový rok - 1945 - bol spočiatku radostný, ale čím ďalej tým viac smutnejší... Ľudia začínajú šomrať, je nedostatok vo všetkom a požiadavky veľké... Rozmohol sa obchod na čierno, jeden chlieb stojí 150-300 korún, vajíčko 30 korún, liter mlieka 20-100 korún a1 q pšenice až 1 000 korún. Tiež v tejto dobe začala sa páliť pálenka, tzv. vutka, samohonka, ktorej cena je za 1 liter 400-800 korún. Je to zlý znak, niet lásky a citu k blížnemu."

Rodinná fotografia z prvej polovice 20. storočia.

V priebehu dvoch desaťročí po vojne životná úroveň obyvateľov Vyšného Hrušova sa výrazne zlepšila. Dobový svedok života obyvateľov obce Vyšný Hrušov o životnej úrovní obyvateľov na konci 60tych rokov poznamenal: "Vzrast životnej úrovne obyvateľstva je zrejmý hlavne z toho, že všetci obyvatelia obce žijú v zdravých rodinných domčekoch. Zariadenie bytov je až skoro prehnane prepychové. Ženy v domácnosti využívajú svoj voľný čas v zime tkaním kobercov. Využívajú tak odpadový textil, ako aj umelé vlákna, a vytvárajú prekrásne výrobky, ktorými okrášľujú svoje príbytky. V obci každý desiaty občan vlastní televízor a každý rádio. Priemerný vek obyvateľstva je 70-80 rokov. Hygiena a zdravotný stav obyvateľov je na dobrej úrovni. V obci sa v tomto roku (1970) nevyskytol ani jediný prípad nákazlivej choroby. Populácia je úmerná úmrtnosti, ba o niečo ju prevyšuje... Obec sa ďalej rozrastá. Päť nedokončených obytných domov a dva v príprave výstavby sú bilanciou toho roka (1970). Prikročilo sa aj k výstavbe družstevnej bytovky na bývalých farských (cirkevných) pozemkoch Pod Dubravkami... Životná úroveň obyvateľov v obci naďalej vzrastá. V rodinách okrem televízorov, rádií, elektrických práčiek, chladničiek, kuchynských robotov pribúdajú osobné automobily. Koncom roka 1970 bolo v obci 14 osobných áut." Prvý televízor v obci Vyšný Hrušov vlastnil v roku 1961 Jozef Čurilla a prvý osobný automobil v roku 1961 Michal Lopanič. V roku 1980, pokiaľ ide o vybavenosť domácnosti, bol takýto stav: chladničku mali v 117 domácnostiach, práčku v 120, televízor v 114, osobné auto v 29, a motocykel v siedmych domácnostiach. V roku 1994 v obci Vyšný Hrušov bolo evidovaných 285 produktívne činných občanov. Z toho bolo 40 občanov nezamestnaných, čo predstavovalo 14 %. Až po druhej svetovej vojne sa vyskytla väčšia možnosť štúdia aj pre chudobných žiakov. Z našej obce po druhej svetovej vojne získali vysokoškolské vzdelanie mnohí naši spoluobčania. A aj dnes niektorí z nich študujú na vysokých školách. V súčasnosti (2003) majú vysokoškolské vzdelanie 17 občania obce.