História

Počiatky obce

V priebehu stáročí, tak ako sa menili životné podmienky v obci, menil sa názov obce. Niektorí historici v súvislosti s pôvodom obce spomínajú zaniknutú lokalitu v blízkosti terajšieho Vyšného Hrušova, ktorá sa v roku 1426 spomína pod názvom Kékszeg. Ide dnes už o zaniknuté sídlo.

O obci Vyšný Hrušov píše aj významný slovenský historik PhDr. Ján Beňko. Ten však mylne uviedol rok prvej, doposiaľ známej písomnej zmienky o obci Vyšný Hrušov. Vo svojom diele Osídlenie severného Slovenska konštatuje toto:

"Ďalšia písomná správa o nepochybne starších osadách na humenskom panstve pochádza z roku 1453, keď sa v majetku Drugetovcov uvádza už 71 obcí... Prvýkrát sa v tejto listine o majetkovom spore Juraja a Antona Drugetovcov spomínajú aj obce Adidovce (Adidocz), Maškovce (Maskocz), Vyšný Hrušov (Kertveles)"

Medzi najvýznamnejšími súčasnými historikmi je zhoda v tom, že najstarší doposiaľ známy zachovaný záznam o obci Vyšný Hrušov je z roku 1543. Aká je genéza tohoto záznamu?

Vdova po Štefanovi Drugetovi Klára Bátoriová sa sťažovala, že jej Drugetovci zabrali venné majetky, a medzi nimi uvádza aj obec Vyšný Hrušov. Túto sťažnosť nechal preveriť kráľ Ferdinand I. v roku 1543 a pri tejto príležitosti vznikol zápis o obci Vyšný Hrušov.

Vyšný Hrušov sa od rokov 1548-1549 bežne nazýval Russo, Ruso, neskôr Hruso. Taktiež publikácia Vlastivedný slovník obcí na Slovensku 3 správne uvádza ako rok prvej známej písomnej zmienky o obci rok 1543. Vtedy sa obec menovala Kerthuilyes. V roku 1773 sa uvádza ako Wisny Hrussov a v maďarskej podobe ako Felső-Kürtvélyes. V roku 1786 sa uvádza ako Felschő-Körtwélyesch, Wissný Hrussow; v roku 1808 Felső-Körtvélyes, Wyssní Hrussow; v rokoch 1863-1913 Felsőkörtvélyes; v roku 1920 Hrušov, Vyšný Hrušov. Terajšia podoba názvu obce bola zavedená v roku 1927.

Vlastníci obce v minulosti

Obec patrila panstvu Humenné. Od svojho počiatku bola súčasťou panstva humenských Drugetovcov. O počiatkoch tohto rodu vieme, že jeho zakladateľom - pokiaľ ide o humenskú vetvu tohto rodu - bol Filip Druget a jeho brat Ján. Pochádzali z Itálie, kde boli súčasťou sprievodu uhorského kráľa Karola Róberta z Anjou. Obaja bratia, Filip a Ján, preukázali veľkú odvahu a hrdinstvo v bitke pri Rozhanovciach (dnes okres Košice okolie). Táto bitka medzi vojskami Karola Róberta z Anjou a vojskami košických šľachticov z rodu Omodejcov sa odohrala dňa 15. júna 1312, a bola veľmi dôležitá z hľadiska upevnenia vlády nového kráľa Karola, ktorý si tak upevnil moc na uhorskom kráľovskom tróne. Za vernosť a odvahu kráľ Karol Róbert odmenil majetkami na Zemplíne Filipa a Jána Drugetovcov. A medzi tie majetky patrilo aj panstvo Humenné a okolité dediny a usadlosti, vrátane územia, na ktorom sa rozprestiera dnešný Vyšný Hrušov.

Drugetovci boli pánmi Humenského panstva až do konca 17. storočia. Vtedy totiž zomrel násilnou smrťou Žigmund Druget, ktorého v roku 1684 dal Tököli popraviť v Košiciach v roku 1684. A keďže posledný mužský potomok z rodu Drugetovcov Valentín Druget bol cirkevný hodnostár, biskup karbavský a ostrihomský kanonik, jeho smrťou v roku 1691 vymrel Drugetovcom rod. Majetky ich rodu prešli na rod Csákyovcom, ktorí v 18. storočí vlastnili aj obec Vyšný Hrušov. Po nich obec pripadla rodine Andrássyovcov, ktorí vlastnili majetky vo Vyšnom Hrušove ešte aj v prvej polovici 20. storočia. Začiatkom 20. storočia väčší majetok v obci vlastnil gróf Gejza Andrássy.

Kataklizmy v dejinách obceAj obec Vyšný Hrušov má vo svojich análoch zmienky o rozličných udalostiach, ktoré sa hlboko vryli do vedomia jej obyvateľov, a spomienka na ne pretrváva z pokolenia na pokolenie. Pred vstupom do obce Vyšný Hrušov, po ľavej strane smerom na cintorín, nás zaujme kríž. Na tomto kríži je v jeho dolnej časti latinský nápis, ktorý je spomienkou na morovú epidémiu v roku 1773, ktorá postihla túto časť Východného Slovenska, a neobišla ani Vyšný Hrušov. Vtedy na morovú epidémiu vo Vyšnom Hrušove zomrelo 47 ľudí.

Kríž pred vstupom do obce - spomienka na mor v roku 1773.

Cholera postihla obec Vyšný Hrušov aj v roku 1831. Vtedy zomrelo v obci 36 ľudí. Na pamiatku tejto tragédie dal o tridsať rokov neskôr na vtedajšom cintoríne vo Vyšnom Hrušove postaviť drevený kríž s vyobrazením Krista Spasiteľa obyvateľ Vyšného Hrušova Michal Hvizsdjak. Košický biskup Ignác Fábry jeho zámer schválil a farára Damaza Zsemberyho poveril, aby tento kríž na cintoríne požehnal.

V roku 1844 obec postihli záplavy. V dôsledku silných dážďov sa rozvodnila Udava a jej vody narobili veľké škody na majetku obyvateľov obce. Farský kostol bol ohradený múrom, no ani ten nevydržal náporu vody, ktorá ho zničila.

Kronika obce Vyšný Hrušov uvádza, že aj v roku 1873 v obci zúrila cholera.

Veľmi tragickým pre obyvateľov Vyšného Hrušova bol rok 1880. Vtedy totiž, dňa 17. 7.1880, v obci vznikol požiar. A pretože dul silný vietor, požiar sa rýchlo rozšíril a v priebehu niekoľkých minút boli v plameňoch mnohé domy a hospodárske budovy. Zhorelo 49 domov. Aj budova školy bola veľmi poškodená. Dozvedáme sa o tom z listu, ktorý napísal farár Damaz Zsembery dňa 4.10.1880 košickému biskupovi Konštantínovi Schusterovi, v ktorom ho prosí o pomoc pre náhradu škôd, najmä na obnovu školskej budovy.

Prvá svetová vojnaZačiatkom 20. storočia postihla zvlášť europský kontinent dovtedy najničivejšia vojna. Jej dôsledky pocítili aj mnohé rodiny našej obce. Záznam o nej nachádzame aj v Pamätnej knihe obce Vyšný Hrušov:

„Dňa 26. júla 1914 bola vyhlásená všeobecná mobilizácia. Dňa 2. 8. 1914 museli všetci majitelia koní predviesť svoje kone k odvodu a tie najlepšie boli im zrekvirované. Na jeseň prvého roku vojny nariadené boli odvody všetkých mužov, ktorí vojaci neboli. Nevojaci 18-42 roční po krátkom výcviku boli posielaní na front. Manželky vojakov, nakoľko výživa rodiny závisela od zárobku hlavy rodiny, dostávali od Berného úradu príspevokna výživu. Vyživovací príspevok umožňoval ženám a deťom slušný život. Bársktorá žena, ktorej muž bol zvyklý utrácať mzdu v pitía kartách, ocitla sa po jeho odchode do vojny v pomeroch o akých sa jej nikdy ani nesnívalo. Taká žena žiadala, aby vojna dlho trvala."

Skupina chlapov - účastníci spomienky na padlých v prvej svetovej vojne.

Zaiste takéto tvrdenie nemôžeme zovšeobecňovať. Platilo iba o tých ženách, ktoré mužovia naozaj sužovali a nestarali sa o zaobstaranie živobytia pre svoje rodiny, ba dokonca aj to málo, čo mala taká chudobná rodina, prepili v krčme alebo prehrali v kartách. No i to je obraz biedy ľudí v obci začiatkom 20. storočia. Hrôzy vojny sú dostatočne známe. Mnoho nevinných mladých mužov prišlo o život a mnohí sa vrátili s podlomeným zdravím. Aj neďaleko nášho regiónu, ba dokonca v blízkosti naších obcí, sa odohrali kruté boje, v ktorých mnohí mladí mužovia, z jednej i druhej strany, prišli o život.

Nemými svedkami ešte donedávna boli viditeľné hroby týchto vojakov na vojenskom cintoríne v chotári našej obce. Od majera asi 70 až 100 m na sever pod lesom je vojenský cintorín. Odpočívajú tam vojaci Rakúsko-Uhorskej armády, ktorí bojovali proti Ruskej armáde v roku 1914. Front sa pritiahol až do Humenného. Ruská armáda bola v našej obci za sedem dní. Vojaci Rakúsko-Uhorskej armády začali znova útok a ruskí vojaci ustúpili až za Karpaty. Občania ostali doma, nikomu sa nestalo nič, nakoľko prestrelky boli iba okolo Humenného. Ruskí vojaci nikomu v obci neublížili a nikoho so sebou nevzali, keď ustupovali.

Druhá svetová vojna

Tragické dôsleky druhej svetovej vojny pocítili aj obyvatelia našej obce. Kronikár o tomto období histórie obce nám zaznačil niekoľko informácii, z ktorých sa dozvedáme napr. aj toto: V roku 1944, v čase vojny a povstania, sa cez lesy povyše našej dediny prepravovali v noci partizánske jednotky na západ, na pomoc SNP. V Udavskom boli usadení nemeckí vojaci, ktorí cez deň chodili na výpady aj do Vyšného Hrušova. V noci chodili do obce partizáni po potrebné potraviny. Dedinskí mládenci chodili s nimi vyberať po jednotlivých domoch, aby občania nemali strach. Po zlikvidovaní povstania Nemeckou armádou padli do nemeckého zajatia naši občania Ján Lisák a Andrej Čurilla, ktorí boli niekde v horách pri Banskej Bystrici. Boli v koncentračnom tábore na prácach v Nemecku až dotiaľ, kým ich nevyslobodila postupujúca Americká armáda zo západu.

V čase deportácie židov zo Slovenska bol z našej obce vyvezený žid Ecker s manželkou a synmi Heršom a Zolyom. Pravdepodobne zahynuli v koncentračnom tábore.

V druhej svetovej vojne, pri bombardovaní obce sovietskym letectvom (14.10.1944), vyhoreli len stodoly občanov na Maškovskej ulici. Z domov boli najviac poškodené domy Michala Havrilčáka, Jána Jankovského st., Štefana Lopaniča a Jankovského-Palotaša. Krátery po veľkých bombách boli zväčša za obcou, v poli. Zrejme sovietski letci nechceli veľmi zničť dedinu. O tri dni, t.j. 17.10.1944, bol znova jeden nálet na obec, pri ktorom zhoreli dve stodoly (Sadinského a Porvazníka), a bola zabitá jedna krava. Poniže Zubného, v miestach medzi Iľovnicou a Brusnom, dalo nemecké vojsko kopať protitankovú prekážku. Kopali ju hlavne občania Adidoviec a Vyšného Hrušova. Bola to priekopa od jedného breha k druhému, viac ako tri metre hlboká, hore široká asi päť metrov. Pre Nemeckú armádu bola však zbytočná, lebo Sovietska armáda v tom čase postupovala od Dukly a od Michaloviec, takže nemecké vojsko muselo územie nášho okresu zanechať bez boja. Pri ústupe nemeckých vojsk, najprv Nemci vyhnali koncom októbra, asi 20.-23. októbra, všetkých mladých chlapov. Niektorí sa však stačili ukryť v lesoch Vihorlatu, keď ušli z Humenného smerom na Porúbku, bolo ich tam asi 25 chlapov. V lesoch na Vaničkových zruboch a u Habeša sa zdržiavali asi týždeň.

V tom čase, 26.10.1944, Nemci vyhnali všetko z obce nach Vranov, ale ľudia išli s vozmi naloženými s najnutnejšími potrebami do blízkych lesov. Jednotliví občania boli s vozmi v týchto lesoch: Hrižňov, Pod Lazami, Sližov, Hrún, Prievlaka. Krmivo pre dobytok donášali chlapi v noci z obce.

Po pár dňoch Nemci vyhnali všetko aj z lesov a v dedine zostali len staré babky a dedkovia. Nemci hnali všetko smerom na Vranov. Obyvatelia obce čo mohli tak si zobrali do vozov a išli na západ, spolu s nepretržitou kolónou ustupujúcich nemeckých vojsk. Jednotliví občania však odbočili do blízkych obci, tak humenského, ako aj vranovského okresu. Evakuovaní boli v týchto obciach: Myslina, Brekov, Závadka, Nižný Hrušov, Kladzany. Niektorí však sa dostali až k Liptovskému Mikulášu.

Obec Vyšný Hrušov bola oslobodená vojskami Červenej armády 25. 11.1944.

V evakuačnom období bol zastrelený Nemcami pri úteku Ján Polačko. Ďalej boli usmrtení v dôsledku výbuchu míny z Vyšného Hrušova Michal Dudi dňa 22. 12.1944, a Ján Lukáč dňa 27. 12.1944. V matrike zosnulých farnosti Vyšný Hrušov nachádzame záznam o tom, že vo Vyšnom Hrušove bol pochovaný aj jeden nemecký vojak, a to Alfonz Frisch (nar. 20. 9.1901 Diedesfeld, Kreis Landau Pfalz, Deutschland), ktorý zomrel dňa 24. 9. 1944 v dôsledku výbuchu míny. Dňa 1.12.1944 mína odtrhla nohu Jozefovi Čurillovi a tiež vážne zranila aj Annu Škovronskú.

Situácia po druhej svetovej vojnePo skončení druhej svetovej vojny v roku 1945 bol znovu obnovený spoločný štát Čechov a Slovákov - ČSR. V roku 1948 došlo v štáte k prevziatiu politickej moci komunistami. Tí boli pri moci celých 40 rokov. Za toto obdobie sa odohrali vážne spoločensko-politické zmeny v živote ľudí aj našej obce.

K náznakom istých zmien došlo v roku 1968. O diani na politickej scéne a jej dopad pre život jednoduchých ľudí obce urobil v obecnej kronike niekoľko poznámok vtedajší kronikár: „... mnohí občania privítali oživenie v politickom živote. Zvýšená iniciatíva masových komunikačných prostriedkov nenechala na pokoji ani občanov obce. Mnoho sa diskutovalo o tom, čo bolo zlého v doterajšej politike bývalého prezidenta Novotného. Vyskytli sa aj scény ako napr. obhajcovia politiky Alexandra Dubčeka oblievali pivom v krčme stúpencov Novotného."

Sľubne sa rozvíjajúci reformačný proces za Dubčeka však 21. augusta 1968 zastavil vpád vojsk Varšavskej zmluvy z príkazu komunistických vládcov z Moskvy. Nastal normalizačný proces na znovunastolenie a upevnenie komunistickej moci v štáte. No i napriek tomu zostalo niečo pozitívne v živote spoločnosti. Tým najväčším prínosom tzv. Pražskej jari, ako sa zvykne nazývať obrodný proces za Dubčeka, bolo znovuobnovenie činnosti Gréckokatolíckej cirkvi v ČSSR, ktorú komunisti násilne chceli zlikvidovať zákazom jej činnosti v roku 1950. Takto aj mnohí veriaci východného obradu z nášho regiónu mohli znovu žiť svoju vieru a prejavovať ju aj navonok spôsobom, ktorý im bol vlastný.

Konkrétnym takýmto prínosom Pražskej jari na kultúrnom poli bolo znovuobnovenie činnosti dedinskej organizácie Matice slovenskej aj v našej obci. Stalo sa to v apríli 1969. O jej činnosti kronikár zaznačil: „Jej činnosť zo začiatku bola úspešná, po uskutočnení dvoch akcii, a to založení ochotníckeho krúžku a prevedení Matičného plesu, jej činnosť takmer úplne zanikla."

Richtári a starostovia obceUž aj v období Rakúsko-Uhorska obce mali na čele jedného občana, ktorý zastával funkciu dedinského richtára. Na našich obciach ich ľudia zvykli ľudovo nazývať bírov. Volili ho samotní občania tej-ktorej obce. Bírov nemal nejakú zvláštnú kanceláriu. Zyčajne úradoval vo vlastnom dome. Jeho úloha spočívala viac-menej v tom, že pre štátne orgány vydával isté hlásenia o živote a stave obce, ako aj jej jednotlivých občanoch.

V análoch obce Vyšný Hrušov je uvedený zatiaľ najstarší známy bírov z druhej polovice 18. storočia. V roku 1772 kráľovskí komisári v zmysle nariadení cisárovnej Márie Terézie v celej Zemplínskej stolici robili súpis poddanských usadlostí, povinností poddaných, pôdy, ďalej títo komisári mali opísať životné podmienky ľudí. Bolo potrebné dať odpoveď na deväť presne stanovených otázok. Vo Vyšnom Hrušove tento súpis vykonali kráľovskí komisári Juraj Baronkay a Štefan Püspöky dňa 25. 5.1772. Zo strany obce Vyšný Hrušov im v tom pomáhali biró - richtár - Juraj Havricsak (Havrilčák), Valentín Hudák, Michal Hasz (Chašč), Tomáš Švelta. Teda z tohto súpisu poznáme meno zatiaľ najstaršieho richtára - bírova - Vyšného Hrušova, ktorým bol Juraj Havrilčák v roku 1772. Z dobových dokumentov 19. storočia poznáme ešte meno richtára Jána Čurilu z roku 1869.

Po prvej svetovej vojne funkciu richtára a neskôr starostu vykonávali títo občania obce Vyšný Hrušov:

Richtár - Starosta Rok - obdobie

Ján Mindák 1920

Gregor Panoc 1922

Michal Barňák 1923

Gregor Panoc 1929

Michal Palotáš 1933

Andrej Švárny

Jozef Huňora

Michal Andrejčík

Po druhej svetovej vojne boli zriadené Miestne národné výbory (MNV). Na čele MNV bol predseda. Vo Vyšnom Hrušove túto funkciu zastávali títo občania:

Predseda MNV Obdobie

Andrej Švárny 1947-1948

Michal Olexa 1948-1950

Michal Palataš 1950-1952

Ján Ondáč st. 1952-1954

Michal Olexa 1954-1956

Ján Ondáč st. 1956-1964

Jozef Čurilla 1964-1969

Jozef Hudák 1969-1971

Ján Ondáč ml. 1971-1976

Július Saloka 1976-1991

V roku 1990 Miestne národné výbory zanikli. Vznikli nové samosprávne orgány obcí, a to starosta obce a obecné zastupiteľstvo. Prvým starostom obce Vyšný Hrušov sa v roku 1991 stala pani Anna Kozlovská. V roku 1998 sa stal starostom obce pán Stanislav Rajňák. Vo voľbách 2002 bol opätovne zvolený do tejto funkcie. Obecné zastupiteľstvo tvoria títo členovia: Stanislav Rajňák starosta, Cyril Barňák zástupca starostu, Ing. Andrej Rajňák, Jozef Pažin, Ing. Peter Smerek, Daniel Fedorčák. Ako administratívne pracovníčky na obecnom úrade pracovali v roku 2003 Helena Černegová a Zita Pažinová.

Úrady, služby a iné inštitúcie v obci Do roku 1956 Vyšný Hrušov nemal poštový úrad v obci, ale patril pod obvod Udavské. Rovnako to bolo aj pokiaľ išlo o úrad notársky a matrikársky; aj tie mala obec v Udavskom. Aj v súčasnosti má obec matričný úrad v Udavskom.

Pokiaľ ide o poštu, tú poštár do roku 1956 donášal do obce trikrát týždenne, a to v utorok, štvrtok a sobotu. Z Udavského až do Papína poštu dovážal jeden občan z Papína na voze ťahanom koňmi. Každá obec mala svoju plechovú schránku s visiacim zámkom. Pre Vyšný Hrušov túto skrinku s poštou zložil na fare. Farár na obed po skončení vyučovania rozdal poštu žiakom, ktorí ju zaniesli domov alebo svojim susedom. Podobným spôsobom sa pošta aj odosielala. Listy sa zozbierali do skrinky na fare, ktorú potom doručovateľ z Papína vzal na poštu do Udavského, odkiaľ bola dopravená na určené miesto.

Od februára 1956 bol zriadený poštový úrad aj vo Vyšnom Hrušove. Budova poštového úradu je pod spoločnou strechou s hasičskou zbrojnicou. Prvými vedúcimi pošty vo Vyšnom Hrušove bol Jozef Hudák ml. Začiatkom 80-tych rokoch 20. storočia na pošte vo Vyšnom Hrušove pracoval Miroslav Michalík, ktorý odtiaľ emigroval cez Juhosláviu a Rakúsko do Kanady, kde sa stal kňazom. Dnes pôsobi ako kňaz v Arcidiecéze Toronto Kanada.

Budova pošty.

Počas prvej svetovej vojny, i po nej, boli vo Vyšnom Hrušove tieto predajne: krčma, ktorú vlastnil žid Šimon Rosenwaser a obchod s potravinami, ktorý vlastnil jeho zaťEcker, taktiež žid. Oba objekty boli na pozemku, ktorý neskôr vlastnil Ján Rajniš. Židia mali obchod a krčmu ešte i za Slovenského štátu, kým ich nevyviezli do Nemecka, odkiaľ sa už nevrátili. Asi okolo roku 1930 mal ešte krčmu, asi po dobu 10 rokov, aj Michal Kaščák.

Budova bývalého Potravného družstva z roku 1925.

Po prvej svetovej vojne, v roku 1923, sa občania Vyšného Hrušova rozhodli založiť Potravné družstvo. V priebehu troch rokov nadobudli taký kapitál, že v roku 1925 vybudovali si svoju vlastnú budovu v prostriedku obce pod číslom 23. Táto po viacerých rekonštrukciach je v prevádzke až dodnes pod názvom Jednota ĽSD. Stavba bola vybudovaná svojpomocne.

Po druhej svetovej vojne, a najmä po roku 1948, kedy bolo vykonané komunistickou vládou znárodnenie súkromného majetku, boli v obci zriadené štátne predajne. Predajňa Jednota ĽSD mala v obci v 60tych rokoch 20. storočia dve predajne: pohostinstvo, kde vedúcim bol Jozef Naster, a predajňa rozličného tovaru, kde bola vedúcou Helena Pažinová. Predajňa bola vybavená vo forme samoobsluhy. Pri predajni miešaného tovaru bol zriadený (raz do týždňa) dovoz mäsa, a výsek sa robil v miestnosti bývalého MNV, vedľa poštového úradu. Obyvatelia Vyšného Hrušova už aj v minulosti vyslovili názor, že je žiaduce pre predajne postaviť novú budovu, keďže terajšie budova, ktorú postavili bývalí členovia Potravného družstva ešte v r. 1924, aj keď bola už niekoľkokrát rekonštruovaná, už je nevyhovujúca. Koncom roku 1961 sa pristavila k miestnemu pohostinstvu menšia miestnosť, ktorá slúžila ako kuchyňa reštaurácie. Tá bola daná do prevádzky 28.12.1961. Mala byť k dispozícii a slúžiť všetkým občanom obce Vyšný Hrušov.

V 90tych rokoch 20. storočia boli v obci Vyšný Hrušov tri predajne potravín, a to: Jednota ľudové spotrebné družstvo, súkromná predajňa Márie Kaščákovej a súkromná predajňa Holodňák (zať Adolfa Bandžuru).

Dôležitou udalosťou v živote občanov obce Vyšný Hrušov bolo zavedenie telefónu a elektrifikácia obce. Stalo sa to dňa 14. 5. 1957 vo večerných hodinách, keď obec Vyšný Hrušov bola pripojená na elektrickú sieť. Pre celú obec to bol významný a slávnostný deň. Slávnosti napojenia obce na elektrickú sieť sa zúčastnili predstavitelia okresu a tiež Východoslovenských elektrární z Košíc.

V marci 1959 bol v obci Vyšný Hrušov zavedený miestny rozhlas. Tým sa ukončil aj klasický spôsob informovania občanov bubnášom a jeho bubnovaním. Posledným obecným bubeníkom-bubnášom bol Michal Jankovský.

V roku 1994 obec bola pojatá do plynofikácie. Hlavný rozvod plynovodu - trasa Rovné-Vyšný Hrušov po koniec obce - bol vykonaný z investorskej činnosti SPP Košice. Domové prípojky si občania hradili sami.

V roku 1967 bola dokončená úprava obecného parku v strede obce. O jeho úprave vtedajší kronikár Ján Žák napísal:

„Dnes je park už skoro ukončený, vkusne oplotený, vysádzané stromčeky a osadené lavice. Tak raz navždy zmizli z prostriedku obce polorozborené záhradky, sýpky a staré, chorobami napadnuté slivky a poľné hrušky. Škoda len, že sa nájdu ešte ľudia, ktorí si myslia, že v parku majú pre svoje husi a kozy lacnú pašu. Bolo by už dnes žiaduce, aby občania, a hlavne mládež, už konečne zanechala vysedávanie v hostinci pri kartách, ale využívala obecný park."

V roku 1990 bol v obci vybudovaný betónový chodník z asfaltovým kobercom, a to od domu Andreja Rajňáka naproti Základnej škole, smerom dolu, cez miestny park, až k mostu pred domom Treščáka. Slúži najmä pre školákov, ale aj pre všetkých obyvateľov obce.

Lávka cez Udavu.

Výstavba lávky na lanách za mlynárskou a Lopaničovou záhradou sa začala začiatkom augusta 1977. Lávku dodalo a zmontovalo JRD Hybe pod Tatrami, ktoré pre takéto práce malo v tom čase tzv. pridruženú výrobu. Práce na výstavbe lávky boli ukončené 20.10.1977. Betónovanie základov pre lávku a pomocné práce boli realizované brigádnicky našimi občanmi.