Kultúrny život

V roku 1970 kronikár obce o kultúrnom živote obyvateľov Vyšného Hrušova sa vyjadril kriticky:

„Kultúrna činnosť v obci je naďalej veľmi slabá. Nebol náležite využitý Kultúrny dom. V priebehu roka bolo uskutočnené jedno divadelné predstavenie a jeden kultúrnozábavný program, na ktorom vystúpil tanečný súbor Šarišan. V obci sú nasledovné spoločenské organizácie: SZM, SZŽ, MS, požiarnici, poľovnícke združenie, a združenie slovenských invalidov. V roku 1970 ani jedna z tých organizácii neprispela ku kultúrnemu rozvoju obce."

Kultúrny dom

V budove Kultúrneho domu má svoje miesto Obecný úrad, v minulosti to bol MNV.

Ten až do vybudovania Kultúrneho domu bol v budove, kde je teraz pošta. Taktiež aj Obecná knižnica využíva priestory Kultúrneho domu. Dobový kronikár v 70tych rokoch o jej činnosti napísal: „Veľmi aktívne pracuje miestna ľudová knižnica, ktorú vedie Magda Lukáčová. Počas roka vypožičala 1500 kníh. Miestna ľudová knižnica mala v roku 1982 spolu 2043 zväzkov kníh. V tom roku vedúcou knižnice bola Anna Valichnáčová. V priebehu roka 1982 bolo celkom 2430 výpožičiek.

Budova kultúrneho domu.

O výstavbe Kultúrneho domu sa v obci rozprávalo ešte v rokoch 1936/37. Tento však sa vtedy nezačal budovať, i keď bolo k dispozícii už asi 50.000 korún. Vraj predstavitelia obce sa nevedeli dohodnúť na tom, aký názov bude mať Kultúrny dom. Koncom augusta 1961 sa prikročilo k výstavbe novostavby Kultúrneho domu na mieste, kde stála budova starej rím.-kat. ľudovej školy.

Kino v obci

Stále kino bolo zriadené v obci Vyšný Hrušov v roku 1952 a bolo v riadnej prevádzke až do roku 1955. Vtedy bolo pre adaptáciu miestnosti pohostinstva prerušené a až do roku 1960 sa neobnovilo. V roku 1960 sa premietalo iba so školským aparátom, ktorý nevyhovoval po žiadnej stránke, pretože bol to starší premietací prístroj, ktorý napriek všetkým opravám nebol v normálnom stave. V roku 1960 bol zakúpený v Prešove filmový premiestací prístroj CLUB, ktorým sa pravidelne každú sobotu premietal film v miestnom pohostinstve.

Budova štátneho kina v 50tych rokoch.

Niekedy na prelome rokov 1969/70 bol nainštalovaný premietací prístroj Meopton. Podnik Čsl. film finálne práce do konca roka 1970 neukončil a prístroj nezaregistroval. V priebehu roku 1970 sa preto nepremietol ani jeden film. Štátne kino „Mier" v obci bolo zriadené v roku 1971. Premietať filmy začalo 7. 8.1971. Filmové predstavenia sa konali v sobotu večer a v nedeľu popoludní. Po desiatich rokoch, v novembri 1981, prestalo však prevádzkovať a bolo zrušené pre slabú návštevnosť, keďže už skoro v každej domácnosti bol televízor.

Divadelná činnosť

Divadelná činnosť vo Vyšnom Hrušove spadá do ďalekej minulosti. Na prvé divadelné predstavenie sa však pamätajú hneď po prvej svetovej vojne. Režisérom a hlavným organizátorom divadla vo Vyšnom Hrušove bol učiteľ rím.-kat. ľudovej školy pán Michal Jenčík. Pod jeho vedením sa tu odohralo najviac divadelných predstavení. Najplodnejšie divadelné roky boli 1936/37. Hry, ktoré sa vtedy hrávali, odzrkadľovali život na dedine. Najčastejšie to boli divadelné hry Ferka Urbánka, ale aj iných klasikov slovenskej literatúry. Divadlo sa hrávalo v priestoroch starej školy. V tom čase bola nacvičená a predvedená divadelná hra Ďurko povstalec.

Po druhej svetovej vojne sa začalo znovu nacvičovať. V tom čase divadlo v obci s miestnymi obyvateľmi, mládencami a dievčatami, nacvičovala učiteľka Mária Medárová. Na túto činnosť po mnohých rokoch si spomína takto: „môžem smelo povedať, lebo hrala som veľa divadiel, nacvičovala som veľa divadiel, ale takých hercov ako boli v Hrušove - profesionáli nech sa skryjú! Lebo mala som do činenia aj s profesionálmi v Tatrách, nech sa skryjú! Viete, to tá dedinská krv v tých mládencoch a vôbec v tom našom slovenskom ľude, jak láska tak nenávisť, to tam bola na jednotku v krúžku. Hrali sme hru Dedinský krutáň. Hlavnú úlohu hral Gregor Panoc. Dedinské kulisy namaľoval učiteľ-riaditeľ Semko, ináč nadaný práve na dramatické divadlo. Ďalšiu hlavnú postavú hrála Pavlína r. Švarná. To boli herci naslovovzatí."


Účinkujúci v divadelnej hre Ďurko povstalec.

Po jej odchode z Vyšného Hrušova akosi razom ochabla divadelnická činnosť v obci.

Až v roku 1960 po rozličných ťažkostiach sa dal dokopy amatérsky divadelný krúžok, ktorý nacvičil divadelnú hru Na chvoste od Rudolfa Kazíka. Hra je s družstevníckym námetom a mala za cieľ presvedčiť občanov o výhodách kolektivizácie. Vystúpenie bolo v telocvični ZDŠ. S touto hrou postúpili jej aktéri na okresné kolo, ktoré vyhrali a dostali sa aj na krajské kolo. Dňa 29.4.1973 zahrali členovia miestnej organizácie SZM divadelnú hru Švagrovia, ktorá mala u obecenstva pekný úspech. Hra je z dedinského prostredia, zobrazuje život na dedine. Hru nacvičil náš občan Štefan Molnár.

Nielen vo Vyšnom Hrušove, ale aj v iných mestách a na dedinách divadlo ustúpilo do úzadia. Je to dôsledok šírenia masmediálnych komunikačných prostriedkov, predovšetkým televízie a dnes už aj internetu. Mladí ľudia väčšinou prijímajú aj kultúrne diela z oblasti dramatického umenia prostredníctvom televízie.

Miestne hudobné skupiny

V 60tych rokoch pri rozličných príležitostiach hrala hudobná skupina, ktorú tvorili Andrej Rajňák na harmonike, Michal Sadinský a Viliam Švárny na saxofón, a iní.

Hudobná skupina v 60tych rokoch.

Začiatkom 70tych rokov v obci pôsobila miestna big-beatová hudobná skupina. O jej činnosti dobový kronikár napísal: „Nový rok 1973 mnohí naši občania privítali v Kultúrnom dome na tanečnej zábave. Do tanca hrala vlastná big-beatová skupina."

Cigánska kapela v 70tych rokoch.

Svoju hudobnú kapelu mali aj miestni rómovia. Viedol ju Andrej Dudy. Aj o jeho účinkovaní a smrti nachádzame záznam v obecnej kronike: "Dňa 5. 6.1978 zomrel na porážku cigán "Andriš", Andrej Dudy, na okolí známy ako primáš cigánskej husľovej kapely a dlhoročný obecný pastier." Členmi cigánskej kapely v 70tych rokoch boli Andrej Surmaj, Ján Demeter, Milan Ferenc, Emil Dudy - Surmaj.