Kostol sv. Martina

Kostol.

Prvé hodnoverné správy o kostole vo Vrbovom pochádzajú z roku 1397. O konsekrácii kostola niet zmienky, avšak vzhľadom na dobu výstavby môžeme predpokladať, že po dostavbe bol vysvätený.

Pôvodný kostol bol jednoloďová stavba so svätyňou trojbokého záveru. Pôvodná loď bola kratšia ako dnešná(viď. obrázok rekonštrukcie) a začiatkom 15. storočia bola predĺžená a pristavená časť z vežou. Z tejto pôvodnej kostolnej lode sa zachovala budova veže, najmä podvežná časť, celá svätyňa a 6 stĺpov, dnes oddeľujúcich hlavnú loď od lodí bočných.

V roku 1452 bol za veľkého požiaru vo Vrbovom vážne poškodený aj kostol. Po jeho obnove bola ešte v 15. storočí dobudovaná sakristia a bočný vchod.

Dnešný trojloďový kostol bazilikálneho typu je orientovaný svätyňou na východ. Kostol bol časom barokizovaný. Pôvodne okolo kostola bol situovaný aj farský cintorín.

Kostol sv. Martina vo Vrbovom je umiestnený v severnej časti mesta. Dobre upravený okolitý priestor poskytuje pekné prostredie dáva aj dobrý vzhľad i pohľad, nielen kostolu, ale i okoliu.

Pôdorys kostola, najmä jeho trojlodia vytvára takmer pravidelný štvorec. Na východnej strane je svätyňa so sakristiou, na západnej strane zasa pristavaná veža v prízemí s goticky lomeným vstupom. Tento hlavný vchod bol nahradený dnes užívaným bočným vchodom vedúcim do južnej kostolnej lode. Kostol má tiež 2 razy lomené oporné piliere spevňujúce z vonku stavbu. Tieto piliere vedúce od rímsy sa nadol rozširujú. Piliere sa nachádzajú aj na celej severnej strane chrámu i nárožné na sakristii a na konci muriva sú šikmo postavené, ostatné 3 kolmo na steny. Na južnej fasáde sú hore zaoblené okná, na sakristii okno kruhové. Do sakristie vedú aj dvere zvonku s pristavenými schodmi. Niektoré okná boli len polkruhové, vyššie umiestnené. Po odstránení sanitrovaných okenných častí boli dané okná do pôvodného stavu, opatrené miestami aj mrežami.

Na štvorcovom pôdoryse pristavanej veže bola v druhej etáži postavená osemboká neskorogotická veža. Na lomoch má piliere, vyššie ozdobný zúbkový pás. Hranatá osemboká strecha je ukončená na vrcholci guľou a pekne vypracovaným masívnym železným dvojkrížom.

Zastrešenie trojlodia je pokryté škridľou. Zvonku na strednom lome svätyne je umiestnený pekne vyrezávaný kríž s korpusom Pána, pred krížom je železná ohrada.

Klenba svätyne je lemovaná so štukovou výzdobou. Klenbové pásy prechádzajú na lomené piliere so stupňovitými hlavicami. Na strope svätyne sú medzi rebrami klenbových pásov umiestnené štukové ozdoby, na strednej je kríž. Záver svätyne bol spevnený jednoduchou rovnou železnou tyčou.

Hlavný oltár zhotovený z dreva v pseudogotickom slohu. Uprostred vo výklenku je umiestnená socha patróna kostola sv. Martina, biskupa. Sv. Martin je v biskupskom rúchu, so znakmi hodnosti a moci: mitra, berla, kniha. Na ozdobne vypracovaných stupienkoch oltára sú v hornej časti rozmiestnené siály, na najvyššom bode uprostred je kríž. Po stranách oltára sú na podstavcoch postavené sochy svätých apoštolov: vľavo sv. Peter, vpravo sv. Pavol, so svojimi atribútmi. Predstavaný svätostánok má pekne vypracované plastické dvierka: kalich klasy a vinič.

Pred oltárnymi stupňami bol postavený nový obetný stôl, ambona, sedes, pred oltárnym stolom veľká ozdobná váza na kvetiny.

Hlavný triumfálny oblúk oddeľujúci svätyňu od hlavnej lode kostola, má pri pilieroch štukové ozdoby, uprostred s krížom a cez oblúk je namaľovaný nápis ,,PÁN JE TU A VOLÁ ŤA“

Hlavná kostolná loď má krížovú klenbu z 18. storočia. Klenbové pásy prechádzajú a dosadajú na pekne formované stupňovito sa rozširujúce hlavice. Tieto nejednako riešené stĺpy – po 2 na každej strane hlavnej lode oddeľujú trojlodie farského chrámu.

Na ľavom masívnom stĺpe oblúka je umiestnená bohato ozdobená baroková kazateľnica. Nad rečníkom je na polkruhovitej strieške upevnená drapéria rozdeľujúca na dvoje po stranách. Na vrchole je plastika dobrého pastiera – Pána Ježiša s ovečkou na rukách. Zospodu je na strieške plasticky vyobrazený Duch Svätý: holubica medzi paprskami. Stena medzi drapériami je vyplnená rámovaním, uprostred s dvomi tabuľami desatora. Samostatná ohrada rečníka je bohato zdobená. Sú tu tri plastiky cirkevných Otcov a sošky štyroch sv. Evanjelistov. Bohatá výzdoba, pestrosť i jednoliatosť celej práce poukazuje na čistú barokovú prácu neznámeho majstra z polovice 18. storočia.

Vľavo od kazateľnice je na múre upevnená medená tabuľka s vyrytými textami na pamiatku základiny, ktorú tu urobil titulárny biskup, prepošt-kanonik Pavel Ladislav Forgáč v roku 1736. Základina je tak ako tu na tabuľke napísaná aj vo zvláštnej knihe základín(farský archív)

Na opačnej strane triumfálneho oblúka je novšia lurdská jaskyňa so sochou preblahoslavenej Panny Márie a ďalej na podstavci soška sv. Antona Paduánskeho.

V kostolnej lodi sú rozmiestnené dva rady kostolných lavíc. V západnej časti je v celej šírke lode i lode južnej chórus.

Bočná severná loď spolu so sakristiou poukazujú na stavbu v druhej polovici 15. storočia. Loď má hladkú valenú klenbu. Voľakedy v tejto lodi bol oltár ku cti sv. Anny. Dnes je na čelnej stene umiestnený bočný oltár so sochou Sedembolestnej Panny Márie – patrónky Slovenska a po oboch stranách adorujúci anjeli. V pozadí je kríž. V tejto lodi je umiestnená aj krstiteľnica. Na príklopku je ukončená krížom a na bočných stenách s ozdobnými krížmi a maľbou: sv. Jána Krstiteľa na Jordáne s Pánom Ježišom. Zadná stena lode je vyplnená spovedeľnicou. Tu je aj niekoľko lavíc a väčšia časť krížovej cesty.

V 19. storočí bol pri oltári sv. Anny, kde je dnes Sedembolestná Panna Mária, umiestnená maľba sv. Jána Nepomuckého, dar dcér rodiny Mievka.

Bočná južná loď je najväčšou a najširšou. Tento priestor je však z veľkej časti zaplnený organom, ktorý bol zakúpený už pre plánovaný nový kostol. Organ vyhotovil organár Važanský z Nitry. V roku 1947 bol zakúpený za veľkého prispenia Dezidera a Tibora Hačku a ostatných veriacich. Južná loď má krížovú klenbu z 18. storočia. Klenba prechádza na rozšírené formované hlavice pilierov po pravej strane a na stĺpy na strane ľavej. V závere lode je oltár so sochou Božského Srdca Ježišovho. Ďalší bočný oltár je umiestnený pred prvým stĺpom vpravo. Podkopulkou je socha Nepoškvrneného Srdca Panny Márie. Na druhom stĺpe jena podstavci socha sv. Jozefa pestúna. Na južnej stene sú hore zaoblené podlhovasté okná s kamenným ostením. V prvom poli je v prízemí bočný otvor, slúžiaci dnes ako hlavný vchod do farského kostola.

Osvetlenie kostola je riešené viacerými závesnými osvetľovacími telesami, niekoľkými lustrami ako aj svietidlami upevnenými na stenách.

Krížová cesta je rozmiestnená po celom kostole. Prvé zastavenia začínajú na pravej strane svätyne a pokračujú v severnej kostolnej lodi, v podohorí a končia v južnej lodi kostola. Sú to pekne formované drevené rámy s obrazmi, hore označenie zastavení dole texty. Pod hlavnou loďou kostola boli dve krypty, do ktorých sa vchádzalo z podvežia. Koncom 18. storočia tu boli pochovaní

niektorí členovia rodu Szelesay (Zeles) a Ladislav, syn Alexeja Revayho o poslednom bola v kostole aj pamätná tabuľa, na ktorej bolo zaznamenané, že Ladislav R. napísal ku genéze jezuitu Benedikta Pereriho komentár. Dávnejšie bola v kostole aj staršia pozlátená socha sv. Jozefa, položená v sklennej skrinke. Táto socha bola pôvodne v domácej kaplnke kaštieľa grófov Forgáčovcov vo Vrbovom. Zo 17. storočia pochádzal aj umelecky zhotovený mosadzný svietnik s ozdobnou figurálnou plastikou. Staré zápisy hovoria aj o štyroch strieborných kalichoch, spomedzi ktorých jeden pochádzalz15. Storočia. Medzi správami sa dočítame aj o postriebrenej kadideľnici, dvoch fialových hodvábnych kazuliach a pekných ampulkách.

Zvony.

Za svetovej vojny v rokoch 1914 – 1918 boli aj z Vrbového pobrané(rekvírované) niektoré zvony. Malo ich byť spolu päť. Podľa tohto zostal v samostatne stojácej veži, zvonici len jeden zvon z roku 1848 o váhe 343 kg. S plastickým vyobrazením ukrižovaného Pána a sv. Martina s textom REFUSA

IN HONOREM Sti MARTINI E. C. ANNO 1848. V roku 1923 zakúpili veriaci nové zvony: Zvon sv. Vojtecha, 197 kg s textom VOJNA ODOBRALA MILOSŤ BOŽIA POŽEHNALA, LÁSKA BRATOV AMERICKÝCH RIM. KAT. VRBOVSKÝM CIRKEVNÍKOM NAPOMOHLA. R. 1923. Zvon ku cti Panne Márii ulial Alojz Kurbal zvonolejár v Trnave, rovnako ako aj skôr spomenutý zvon sv. Vojtecha. Tento marianský zvon mal nápis Z MILODAROV AMERICKÝCH VRBOVSKÝCH RODÁKOV, 1923. Oba zvony stáli 25 578 korún. Skôr spomínaný zvon z roku 1848 pukol v roku 1934. Potom bolo rozhodnuté a radostne prijaté veriacimi zakúpiť nové zvony a staršie dať preliať. 11. októbra 1936 sa uskutočnilo slávnostné požehnanie nových i staro preliatych zvonov. Posviacku vykonal dp. Vojtech Žilinčan farár-dekan z Krakovian. Nové zvony o celkovej váhe 1650 kg 31 115 korún. Na zvony prispel 5000 korunami miestny rodák biskup Dr. Pavel Jantausch. Zvony ulial Richard Herold v Chomutove s 10 ročnou zárukou :

Zvon sv. Martina, 800 kg, Nápis: ZADOVÁŽENÝ Z MILODAROV FARNÍKOV VRBOVSKÝCH A ICH PRIAZNIVCOV

KEĎ SA HLAS MôJ ROZLETÍ VTEDY MÁRIA SLYŠ PROSBY VERNÝCH SVÝCH DETÍ, VEĎ ICH V NEBIES RÍŠ

Zvon Panny Márie, 350 kg, Nápis: Z MILODAROV AMERICKÝCH VRBOVSKÝCH, 1923 PRELIATY 1936.

Zvon sv. Pavla apoštola, 500 kg, nápis: VENOVAL J. EX. Dr. PAVOL JANTAUSCH, BISKUP TRNAVSKÝ, RODÁK VRBOVSKÝ

Svätý Martin, patrón kostola.

Svätý Martin sa narodil v roku 316 v Sabárii v Panónii(dnes Sombately, Maďarsko). Bol pravdepodobne slovanského pôvodu. Proti vôli otca, zarytého pohana, navštevoval kresťanské vyučovanie a čakal na krst. Ako 15 ročný sa stal vojakom a odišiel do Gálie. Osvojil si však aktívnu kresťanskú lásku k blížnym. Raz ho pred mestom Amiens, v severnom Francúzsku, prosil polonahý žobrák o almužnu. Martin nemal pri sebe peniaze, preto ako vojak šabľou odťal polovicu svojho vojenského plášťa a dal žobrákovi. Ale v noci mal videnie ako Spasiteľ odetý polovicou jeho plášťa a sprevádzaný anjelom hovoril ,,Týmto rúchom odel ma Martin, ktorý má byť pokrstený.“ Martin sa po tomto dal skutočne pokrstiť, opustil vojenčenie a odišiel do mesta Poitiers k biskupovi Hiláriovi. Biskup ho potom vyučoval a udelil mu aj nižšie svätenie. Martin žil ako pustovník pri Poitiersi a tam založil aj pustovnícku osadu. V roku 371 proti svojej vôli bol zvolený za biskupa v Tours. Ako biskup vynikal pokorou, kajúcnosťou a apoštolskou horlivosťou. Správne vystupoval proti bludárom a manichejcom. Zomrel 8 novembra 399.