Farské oznamy

O nemožnosti pristúpiť k sviatosti zmierenia a eucharistie

• https://saintcyrils.church/o-nemoznosti-pristupit-k-sviatosti-zmierenia-a-eucharistie/

Počas tejto mimoriadnej situácie je možnosť pristúpiť k sviatostiam zmierenia či eucharistie obmedzená len pre veriacich v smrteľnom nebezpečenstve.

Je to mimoriadne dočasné opatrenie, ktoré si vyžiadala situácia okolo šírenia nákazy COVID-19 a k tomu vydaných nariadení kompetentných autorít. V záujme ochrany ľudských životov ako najvyššieho Božieho daru, musíme počas nevyhnutného obdobia strpieť tieto obmedzenia. Je to naša morálna zodpovednosť voči zraniteľným členom spoločnosti, osobitne chorým a starým. Napriek tomu je Božia milosť neustále s nami a aj pri obmedzených možnostiach prijímať sviatosti nás sprevádza.

Náuka cirkvi počíta zo situáciou, keď veriaci z objektívnych príčin nemôžu pristupovať k sviatostiam. Prakticky sú to napr. veriaci, ktorí žijú mimo katolíckych komunít napr. v Ázii alebo v Amazónii, kde je nedostatok kňazov a kvôli nemožnosti cestovať (ľudia sú odrezaní od sveta kvôli vysokej vode niekoľko mesiacov) kňaz príde navštíviť komunitu a vysluhovať sviatosti raz-dvakrát do roka.

V takejto situácii prichádza na pomoc inštitút dokonalej ľútosti s predsavzatím vyspovedať sa pri najbližšej možnosti. Učenie Cirkvi vysvetľuje, že dokonalá ľútosť odpúšťa aj ŤAŽKÉ HRIECHY!

Svätý otec František a Apoštolská penitenciária nedávno pripomenuli toto učenie ako prax, ktorú je možné uplatniť na územiach zasiahnutých pandémiou.

Táto situácia nemusí byť časom duchovného strádania. Naopak, môže byť pre nás príležitosťou hlbšie pochopiť sviatosť zmierenia ako proces zmeny života – obrátenie. To, že obvykle máme možnosť často a pravidelne pristupovať k spovedi, môže viesť za určitých okolností k pokušeniu opovážlivo sa spoliehať sa na Božie milosrdenstvo.

Takéto pokušenie sa netýka iba tých, ktorí nepristupujú k spovedi v mylnom presvedčení, že “veď Pán Boh mi odpustil aj bez spovede” alebo “veď ja nemám žiadne hriechy”. Je to iné nebezpečenstvo. Spočíva v neochote spraviť všetko preto, aby sme s prijatím odpustenia pracovali na zmene nášho života – na obrátení, aby naše predsavzatie polepšiť sa prinieslo konkrétne ovocie. Spoliehame sa nato, že kedykoľvek sa môžeme vyspovedať a znovu dostaneme šancu začať odznova.

Totiž prechod od predsavzatia ku skutkom obrátenia si vyžaduje potrebný čas. Je to čas modlitby, premýšľania a postupného uvádzania konkrétnych krokov pokánia.

Cirkev nám to pripomína slávením pôstneho obdobia. Jeho vrcholom je zmierenie s Bohom (nie na začiatku pôstu – ale na jeho konci) a návrat do spoločenstva zo Zmŕtvychvstalým. Na znak tohto návratu si pri Veľkonočnej vigílii každoročne obnovujeme krstné sľuby!

Tento rok pre väčšinu z nás nebude možné pristúpiť k spovedi pred Veľkou nocou. No to nám nebráni aby sme sa zmierili s Bohom konaním pokánia a dokonalou ľútosťou.

Tak si budeme môcť opravdivo obnoviť svoje krstné sľuby počas Veľkonočnej vigílie. K svätej spovedi pristúpime neskôr, keď sa situácia okolo pandémie zmení.

Cirkev učí, že sviatosť zmierenia nás zmieruje s Bohom a s Cirkvou, čiže s našimi bratmi a sestrami. Keďže sa momentálne nemôžme sviatostným znakom zmieriť s blížnymi, vyjadrime našu túžbu po zmierení tak, že popri tom, ako si vzbudíme dokonalú ľútosť, nezabudneme poprosiť o odpustenie našich blížnych. Oni sú pre nás v takejto situácii zástupcami cirkvi namiesto spovedajúceho kňaza.