Odozva na moje služby:

( na úkor venovaniu sa mamičkám, je  feedbackov menej od 12/2012)


Vlaďka 1. rodička:
Kedy a čím konkrétne Vám dula najviac pomohla?

Všeobecne - Ako prvorodička som od začiatku mala z pôrodu obavy a rešpekt, ktoré pramenili najmä z nedostatku informácii o pôrode (Na internete sa toho veľa síce veľa popíše, ale nie o tom ako to skutočne bude prebiehať. ) Ja som potrebovala vedieť,  ako to skutočne bude vyzerať a prebiehať. Vďaka tomu, že mi Miška všetko do detailu vysvetlila, a že sme si na stretnutiach pred pôrodom prešli všetko od príjmu cez jednotlivé pôrodné doby, som zostala kľudná a pokojná a v niektorých chvíľach som sa na pôrod dokonca tešila :) Veľmi oceňujem, že som sa Mišky mohla kedykoľvek na čokoľvek spýtať, vždy si našla čas na odpoveď a radu. Prešli sme si spolu aj moje predstavy čo by som pri pôrode chcela a čo nie, a pomohla mi spísať pôrodné želania. 
Pri pôrode - Už len jej prítomnosť mi stačila, aby som sa cítila dobre. Okrem toho som veľmi ocenila geniálne masáže počas kontrakcií a neskôr aj  medzi kontrakciami. (ktoré ukázala aj môjmu manželovi, tak sa mohli striedať)
V šestonedelí - hneď v deň návratu z pôrodnice ku nám prišla, aby mi pomohla s dojčením, s ktorým sme mali problémy. Je super, že Miška je aj laktačná poradkyňa, lebo v tej súvislosti som sa ju naotravovala dosť.

Je niečo, čo by ste, pri prípadnej budúcej spolupráci, chceli inak?
NIe je. Všetko bolo super. Možno by som si s ňou nabudúce viac pokecala aj o inom ako iba o pôrode :)

Bol s Vami pri tomto pôrode partner alebo iná blízka osoba?
Manžel bol som mnou celý čas a riadne sa zapotil :) Bol rád, že Miška bola s nami, lebo vedel že inak by som bola nervózna a v strese a že  vďaka jej prítomnosti som bola kľudná a spokojná.

Ako sa k Vám, ako k rodičke doprevádzanej dulou, správal personál?
Úplne normálne, (myslím, že dokonca s pribúdajúcimi kontrakciami sa už s otázkami obracali na ňu a manžela)

Pozvala by ste si dulu k pôrodu znovu?
určite ak to bude len trochu  možné chcem mať Mišku pri sebe. Miška mi dodávala kľud, lebo som vedela, že čokoľvek sa bude diať môžem sa jej spýtať na jej názor, požiadať o radu a pomoc, ubezpečovala ma že všetko ide OK.

  





Můj porod s dulou Miškou - prvorodička Tereza:

Jako prvorodička jsem vždycky měla z porodu velký respekt a strach. Nebyla jsem schopna si představit, že to někdy vůbec zvládnu. Byla jsem si jistá tím, že u porodu chci blízkou osobu, která mi psychicky pomůže. Mišku jsem si našla úplně náhodně na internetu a ihned po jejím kontaktování se mi ozvala. Od začátku byla velmi ochotná a nápomocná mi všechno vysvětlit po celé těhotenství. Uvažovala jsem i o epidurálu, ale nakonec jsem si řekla, že když tam budu mít Mišku, tak to musím zvládnout.
V den porodu mi odtékala plodová voda od noci postupně a kontrakce také postupně nastupovaly. Mišku jsem zavolala v 8.00 ráno, přijela a strávila se mnou po celou dobu kontrakcí, bavila se se mnou, masírovala, uklidňovala mě - prostě hotový poklad. Do porodnice jsem odjela po zkrácení doby mezi kontrakcemi na 5 minut. Do porodnice jsem přijela v takovém stádiu, že mi doktorka na příjmu řekla, že mám výbornou dulu, která ví, kdy máme přijet. Hned jsem šla rodit. Kdybych byla schopná malého vytlačit, tak by to byl vzorový porod, ale trochu jsem se natrápila. Po podání oxytocinu byl malý venku na dvě zatlačení. Ikdyž jsem dlouho tlačila, tak nepociťuju, že by byl porod nějak komplikovaný. Naopak, je to nádherný zážitek :) Myslím, že velký podíl na tomto zážitku má právě Miška. Momentálně si nedokážu ani představit, že by tam se mnou nebyla. Takže Miši mockrát děkuju za všechno, jsi vážně poklad!!!!!


Lubka 1 . rodička:
1. Kedy a čím konkrétne Vám dula najviac pomohla? 
Všeobecne - vlastne ani konkretne neviem, miska mi pomohla iba tym ze bola pri mne. A tym ze mala odpoved na kazdu moju otazku. Bola perfektna psychicka podpora.
Pred pôrodom- skoda ze som misku objavila neskoro, tusim na konci 7 mesiaca. Ale aj tak bolo fajn ze mi ako prvorodicke podrobne vysvetlila vsetko okolo porodu s nadhladom a bez zbytocnych emocii ci prehanania. Dokonca poznala podmienky v nemocnici kde som rodila takze mi popisala ako to tam prebieha a aky maju pristup. Poradila mi aj ohladom stravovania ci alternativnych metodach ako privolat porod. 
V šestonedelí - nooo tak to som sa misku naotravovala otazkami ohladom vsetkeho mozneho. Dokonca nas prisla skontrolovat domov ako sa nam dari. 

2. Je niečo, čo by ste, pri prípadnej budúcej spolupráci, chceli inak? Nie. Akurat navstevu po porode by som lepsie vyuzila a pripravila si otazky. Potom by som Misku nemusela otravovat cez telefon.

3.Bol s Vami pri tomto pôrode partner alebo iná blízka osoba?
- Nie, manzel sedel v cakarni a cakal ci ho zavolam. Vsetko sa ale nakoniec zomlelo tak, ze mi tam vobec nechybal, kedze bola so mnou Miska.
Ako hodnotil(a) prínos duly pri pôrode? Iba pozitivne, myslim ze bol rad, ze som kludna a vpohode. V ramci moznosti :)

4. Ako sa k Vám, ako k rodičke doprevádzanej dulou, správal personál? Hmmm jedna sestricka si neodpustila poznamku : "dulu ste si sice zaplatili ale tlacit vas nenaucila..."A manzela sa ina pytala kolko sme zaplatili za to, ze tam miska je. Inak myslim ze mali so mnou menej prace nakolko som na sale bola vacsinu casu iba s Miskou. Ale nemam to s cim porovnat, kedze to bol moj 1 porod. 

5. Pozvala by ste si dulu k pôrodu znovu? Urcite ano


Michaela 2.rodička:
1. Kedy a cim Vam dula najviac pomohla:
 - vseobecne - Moj prvy porod bol priam hororovy zazitok a ked som zistila, ze som 2.krat tehotna, chytala ma panika z porodu. Preto som sa viac zacala zaujimat a pracu duly a najma o to, ako mi dula moze pomoct. Nakontaktovala som Misku a od prveho stretnutia som vedela, ze to bol dobry tah. Ochotne mi odpovedala na moje otazky, vysvetlovala, ponukala rozne pohlady a vzdy ma oboznamila so vsetkymi pre a proti (na co lekari a porodne asistentky nemaju cas a uz vobec chut). Dost ma upokojila a cim viac sa blizil cas porodu, tym menej som sa bala. Len som sa modlila, aby mohla byt so mnou aj pri porode.
-pri porode - kym prisla Miska, pytala som si od sestricky aspon trochu vody - neochotne mi povedala, ze mi ju da potom, ked mi domeria (???) CTG. Medzitym prisla Miska, pozdravili sme sa a bez toho, aby som jej cokolvek povedala, vzala salku, naliala do nej vodu a podala mi ju. Myslela som si, ze pit nemozem, ale po Miskinom spytavom pohlade ze "preco??" som rychlo pochopila, ze len preto, lebo sa sestricke nechcelo mi ju podat... Diky Miska, ze si tam bola TY! Masirovanie pri kontrakciach - vzdy vedela kedy zacat, kde chytit, pritlacit aj prestat. O psychickej podpore ani nehovorim. 
A velmi, velmi som ocenila jej pritomnost pri samotnom porode, povzbudzovala ma, vdaka nej to prebiehalo v podstate podla mojich predstav a mohla som zazit ten najuzasnejsi pocit, ked mamicke prilozia na brucho to malinke bezbranne, teple telicko cerstvo narodeneho dietatka Vdaka nej viem aj to, ze sa moja malinka princezna narodila ako "Superman". Takuto pikosku by som sa od lekara ani sestriciek urcite nedozvedela :D

2. Pri pripadnej dalsej spolupraci by som asi nic nepotrebovala zmenit, lebo vsetko bolo super. Az na jednu vec, ale to sa ovplyvnit nedalo a priamo s porodom to nesuviselo. (Misi, hovorim o tvojej mame, velmi mi je to luto, obdivujem tvoju silu).


3. Pri porode pri mne nebol nikto dalsi, napriek tomu, ze tam chcela ist moja mama, kedze manzel priam neznasa fyzicke utrpenie v akejkolvek forme a podobe. V konkretnej chvili, som citila, ze by tam bola tak trochu zbytocna, lebo Miska to cele zvladala bravurne.


4. Ako sa ku mne spravala personal - priznam sa, s malou dusickou som povedala, ze o chvilu pride dula, ktoru tu chcem mat... lekar nereagoval nijako a sestricka len sucho skonstatovala, ze jej to je jedno. Inak som nepostrehla nic zvlastne.


5. Dalsi porod uz sice neplanujem, ale keby k tomu nahodou doslo, urcite sa Miske ozvem, urcite skor ako predtym, a urcite by som navstivila "Tehulkaren" (???) aj ako tretorodicka :D


Jarka, 1.rodička:
Ako prvorodička som vedela , že nechcem ísť rodiť sama, že niekoho chcem mať pri sebe. Na jednom fóre som čítala ako jedna mamička si chválila dulu ako bola s ňou spokojná a tak som začala pátrať či sa nejaká nenachádza v mojom okolí a našla som Mišku, pri čom som ani netušila že ju mám tak blízko ... Chcela som niekoho pri sebe čo by ma psychicky a morálne podporil a Miška to úplne spĺňala ... Po prvom stretnutí s ňou som hneď vedela že ju chcem mať pri sebe, už len pretože je to veľmi milá a priateľská osoba a má veľmi veľa skúseností, veď ona sama je matkou štyroch detičiek. Miška mi vedela odpovedať na množstvo otázok, informovala ma o veľ a veciach, poradila mi čo si mám zobrať do pôrodnice, ako by som  mala cvičiť pred pôrodom, čo mám robiť, keď  to na mňa príde.  Ja som mala ťažší pôrod a Miška mi tam  bola po celý čas ako anjelom. Neustále mi pomáhala, keď som mala kontrakcie, tak mi masírovala chrbát, čo bolo k nezaplateniu,  podala vodu a mnoho iného. Bola moja psychická a fyzická podpora a hlavne dodávala mi silu, aby som to všetko zvládla, držala ma za ruku, rozprávala sa so mnou, podporovala vo všetkom, odpovedala na otázky personálu. Vďaka nej som sa tam necítila sama.  Pomohla mi s prisatím synčeka čo považujem za veľmi dôležité. Bola po celý čas pri mne až kým ma neodviezli na izbu. Pre mňa to bola dula k nezaplateniu. Nikto by mi nevedel tak pomôcť ako Miška.  Vďaka nej som bola po psychickej stránke úplne v pohode aj napriek ťažkému pôrodu. Našla som u nej všetko čo som potrebovala.
2. Je niečo, čo by ste, pri prípadnej budúcej spolupráci, chceli inak?
Ja som bola veľmi spokojná 
3. Bol s Vami pri tomto pôrode partner alebo iná blízka osoba? 
Nie nikto. 
4. Ako sa k Vám, ako k rodičke doprevádzanej dulou, správal personál? 
Myslím si že keby som ju tam nemala, tak by toľko nechodili okolo mňa. Neviem to dobre posúdiť, keďže som bola prvorodička. 
5. Pozvala by ste si dulu k pôrodu znovu? (uveďte, prosím, ak áno prečo, ak nie prečo?) 
Jednoznačne áno, bola mojim anjelom, ktorý mi to pomohol všetko zvládnuť. 

Miška srdečná vďaka za všetko.


Michaela druhorodička-môj pôrod v Trenčianskej nemocnici s dulou Miškou

predchádzajúci pôrod prebehol v Piešťanskej nemocnici, ktorý skončil pre nepostupujúci pôrod sekciou:(. Keď mala dcérka rok,rozhodli sme sa pre druhé bábätko , ale s myšlienkou, že by som preferovala radšej prirodzený pôrod, kedže je lepší ako pre bábätko tak i pre mňa. Celé moje tehotenstvo bolo krásne a bezproblémové užívala som si to. Čítala som si vela o prirodzených pôrodoch a postupne som sa pripravovala na ten svoj. Moje tehotenstvo sa blížilo ku koncu, keď manžel zazrel na internete články o dulách- aká je to velká opora pri pôrode a aké sú výhody a hlavne, že vďaka nim sa znížil počet sekciíí na minimum čo je úžasné. Vzala som to ako super nápad mať niekoho kto ma bude sprevádzať,informovať a pomáhať mi pri tom:).Manžel prezrel kontakty dúl a brnkla mu do oka priamo Miška Chlebanová kedže bola aj certifikovaná dula čo bolo najlepšie pre nás mala vela skúseností a vyhovovala nám aj dialkovo... .tak ju manžel kontaktoval a dohodli sme si termín stretnutia,Miška(dula) bola príjemná milá velmi mi poradila a povedala mi čo robiť ked to príde:)Velmi som premýšlala o prirodzenom pôrode mala som strach ,kedže som mala sekciu ,vela sme sa o tom bavili a postupne somna strach opadal povedala som si nič sa nestane a ja porodím bez problémov.Mala som velký strach ,že sa dcérka nevypýta a bude nutná sekcia, kedže ma s tým už strašili lekári:(.Bála som sa ,že môj sen porodiť prirodzene sa rozplynie.Termín pôrodu som mala vypočítaný na 12 júla ,no nestalo sa moja Nelinka sa rozhodla prísť skôr 5 júla v noci mi odtiekla plodová voda kontaktovala som Mišku nasmerovala ma čo mám robiť ,a tak sme vyrazili do pôrodnice :).S Miškou sme sa stretli už v čakárni v nemocnici,ohlásili sme sa ,manžela nechali čakať na chodbe zatial a Miška išla ako doprovod somnou na vyšetrenia bola skvelá všetko mi vysvetlovala postupne a ukazovala :).Postupne začínali bolestivejšie kontrakcie Miška ma pomasírovala,podala mi čajík,pomohla mi do sprchy ponukla mi maškrtku:),bola mi velkou oporou.Odbiehala som za mojim úžastným manželom ,ktorý sa staral omna počas tehotenstva aj počas začínajúceho pôrodu.Miška mi podala homeopatické lieky ,pre utíšenie bolestí a od strachu kedže to bol môj prvý pôrod prirodzene:).Bolesti sa stupňovali a tak Nás zaviedli do žltej sály, kde bola klasická postel ,iné boli obsadené kedže rodili viaceré žienky ,nebola som velmi nadšená, kedže sa to nedalo polohovať, ale čo už. Nachviľku som si lahla,aby som nabrala veľa síl zdriemla som si chviľku aj keď ma upozorňovali, že to neni vhodné spať, ale pre mna to bolo super, viac som vládala:). Kontrakcie boli už velmi silné prišla taká milá pôrodná asistentka a tak sme sa pobrali na pôrodný stôl a začínali sme s tlačením pomáhala mi a dávala mi pozor na dieťatko, ležanie na tom stole bolo nepríjemné,pripadala som si ako v mechu, i ked som si lahla vyššie. Začali sme s tlačením a Miška mi radila čo a ako ,manžel mi držal ruku a bol mi oporou. Nešlo mi to dobre ,stále to išlo pomaly a vyžadovalo to vela síl. Vtedy som si uvedomila, že robím chybu nemala som tak rodiť, tá poloha bola neprirodzená a bolo to ako keď tlačíte slona do kopca, keby mám mať ešte jedno dieťatko tak určite na polohovaciu postel v žiadnom prípade takto. Bolo to hrozné dieťa nie a nie vytlačiť. Miška mi celý čas počas najbolestivejších kontrakcií masírovala bruško, bola úžasná. Bolesti neboli také silné,dali sa tak lahšie zvládnúť:( Prišiel pôrodník čakal a naraz sa moja Nelinka ukázala,priložili mi ju bol to najkrajší okamih môjho života prišlo mi to,ako keby som bola prvorodička:). Miška mi hovorila čo ako nechala malú trošku rozhýbať a potom sme začali s prikladaním, neúspešne lebo Nelinke sa ešte nechcelo:). Pôrod sa skončil tešili sme sa,ďakovala som Mišenke za pomoc a radu. Celý pobyt v nemocnici sa mi páčil, bolo mi lepšie ako v PN, dokonca som bola prekvapená s prístupom sestričiek k dojčeniu, velmi mi poradili a pomohli:) Nakoniec sa nám ušla nadštandartná izba, čo bolo asi najlepšie. Boli sme sami: ja, manžel i dieťatko. Určite by som rodila zas v Trenčíne, tú nemocnicu chválim a odporúčam všetkým budúcim maminkám:):) Radila som sa s Miškou aj v šestonedelí, bola ochotná a nevadilo jej, keď som jej pri menších problémoch zavolala:):) Plánujeme zatial do budúcna ešte chlapčeka, keď budú baby väčšie a určite bude u nás opäť vítaná:) Michaelu Chlebanovú dulu vrelo odporúčam je to úžasná, milá, dobrá žienka:):):) Ďakujem za všetko Miška:)

Janka:

Keď žena v 31 rokoch života čaká svoje prvé vytúžené a vymodlené dieťatko, nechce podceniť nič. Od okamihu počatia som sa pripravovala na pôrod čítaním a vzdelávaním sa. Lekárom totiž veľmi nedôverujem! Možno si poviete, prečo? Ale odpoveď je jednoduchá. V našich pôrodniciach je rodička pre doktorov a  personál len ďalší "KUS". Nechcem nikoho uraziť, ale z hororových príbehov o pôrodoch od známych , kamarátok a rodiny mi bolo zle a rozhodla som sa, že ja to takto nechcem!!! Manžel navrhoval pôrod doma, čomu som bola vcelku naklonená, aj keď legislatíva sa s takýmto niečím nerada stretá. Ale čím viac sa moje bruško zväčšovalo, tým viac som uvažovala nad tým ako ten malý, Boží dar, priviesť na svet v pokoji a bez rizika, ktoré aj v domácom prostredí môže, ale aj nemusí prísť. Môj manžel ma hneď v prvom trimestri upozornil na to, že on k pôrodu určite nepôjde...to ma trochu ranilo, ale ak som sa mala dívať na bledého zrúteného chlapa, rešpektovala som to. Nakoľko videl moju obavu zo samoty na pôrodnej sále, navrhol mi DULU. A začal lov na tú najlepšiu!!!

Ujo Google mi poradil nejakú pani Michaelu Chlebanovú a ja som ju kontaktovala. Po prvom „rande“ s Miškou som v sebe zacítila neskutočný pokoj. Aj tie posledné obavy z priebehu pôrodu boli preč. Miška mi zodpovedala všetky moje otázky. A bolo ich naozaj dosť a aj napriek množstvu preštudovanej literatúry boli mnohé z nich celkom základné. Miška odpovedala ochotne a celkom polopateJ, tak aby som to pochopila aj ja, prvorodičkaJ. Takže po prvom nezáväznom stretnutí, ktoré mimochodom trvalo skoro 3 hodiny som bola rozhodnutá a išli sme do toho. Dula pri pôrode? Toto moje okolie a príbuzní trávili len veľmi ťažko...A načo? A Prečo? A čo si fajnovka? Chceš byť iná?...Takéto a podobné otázky padali z úst tých, ktorí ani trochu nechápu významu slova dula a už vôbec nie niečomu takému úžasnému ako je prirodzený pôrod.

Miška ma navštívila doma pred pôrodom 2x, čo bolo super, veľmi sme sa zblížili, čo bolo pre mňa podstatné, nakoľko bola pri mne v tej najintímnejšej situácii v živote J čas plynul..termín pôrodu bol stanovený na 16.5 a keďže som mala bezproblémové tehotenstvo, všetko nasvedčovalo tomu, že porodím pekne na termín. Pri poslednej Miškinej návšteve u nás doma 6.5. popoludní sme boli ešte na záhrade za mojim manželom. Miška chcela pokecať aj s ním....no a nejakým nedopatrením sa stalo, že sa v tej našej záhrade  do mňa zahryzol kliešť. Na to som ale prišla až ráno 7.5. o pol 6, kedy som si dávala sprchu pred pravidelnou poradňou u gynekológa. Na poradni, ktorá mimochodom opäť potvrdila pôrod na termín, mi odporučili navštíviť infekčné, kde mi ale nič neporadili, nakoľko kliešťa mi manžel vybral a bolo treba len čakať cca 3 týždne, čo sa bude diať. Tak sme išli domov, ale veľmi som sa bála možnej infekcie a ochorenia z kliešťa. Tak som sa v duchu stále modlila, nech už aj hneď dnes porodím.  Zvyšok dňa som strávila bežnými prácami okolo domu a vyplela som skleník s melónmi J nakoľko som sa cítila výborne. Podvečer som ešte manžela nahovorila nech ide s chalanmi na koncert do Trenčína, veď o pár dní tu už mala byť naša malá, a potom sa už len tak nedostane von. Keď sa spätne dívam na tento deň, nepoznávam sa..Ja, čo som vždy mala nervy z jeho nápadov ísť von s chalanmi, na koncert atď, som ho zrazu posielala preč ...žeby som to už v podvedomí cítila a chcela to prežiť sama? Hmm, neviem, ale asi niečo na tom bude, že samica potrebuje na pôrod kľud a samotu. Okolo 9 som ešte volal mamine, pozerala TV a mierne mraučenie v krížoch som prikladala tomu ohýbaniu sa pri pletí. Okolo pol 10 ma ale prepadla veľka potreba upratovať, tak som všetko poumývala, zotrela podlahy, dobalila si tašku do pôrodnice ešte aj prádlo zo sušičky som naukladala do skríň a zrazu som si uvedomila, že to mraučenie sa vlastne opakuje. Približne  každých 15 minút. Keďže som nemala nijakých poslíčkov, myslela som, že je to ono, tak som cinkla Miške...bolo niečo po 23 hodine. Miška mi odporučila  horúcu sprchu, vraj ak sú to poslíčkovia, tak ustanú a ak je to pôrod, rozbehne sa. Nakoľko ja milujem polhodinové  vriace sprchy, tak som si takú jednu dala a výsledok? 23:30 som volala Miške že kontrakcie (v mojom prípade mierna bolesť krížov smerujúca do bruška) sú každých 7 minút. Keď som si uvedomila, že je to tu a ja rodím, zavolala som manželovi, ktorý posmelený lekárkiným ranným verdiktom, že porodím na termín, ma nebral vážne. Vraj sa poponáhľa domov. Ale, keď konečne dorazil, bola 01:00 hodina. Nebolo mi nijak zle ani nič, len kontrakcie boli každé 3 minúty. Pri odchode z domu ma ešte neskutočne prehnalo, som si myslela, že to už asi idem porodiť, ale našťastie som sa len vyprázdnila a moja kontrakciová cesta do nemocnice mohla začať. Keďže Miška býva na trase do TN, takže nebolo nutné aby chodila k nám, po ceste sme si ju pribalili do auta J Inak už som nemohla sedieť, tlačilo ma tam dole a radšej som nechcela vedieť, čo ma to tam tlačí :) bolo pár minút pred 02:00 keď  sme dorazili na príjem. Ujo na príjme sa zachoval presne tak ako spomínala moja dula, ani nepozdravil, ani sa neusmial, len ma sucho vyzval, nech sa idem  do kabínky prezliecť. Ale keď videl, že v priebehu minúty kontrakcia prišla 2X,len rýchlo bral papiere a leteli sme do výťahu. Už som aj kráčala trochu naširoko. Za pochodu som sa s Miškinou pomocou vyzliekala. Na odporučenie Mišky som mala všetky údaje potrebné k príjmu spísane a plne som sa sústredila len na kontrakcie a na dýchhanie. Mala som napísanú ja pôrodnú žiadosť, pretože som sa chcela vyhnúť chémii (vyvolávačka, epidurál, rajský plyn a iné oblbováky) tiež som si neželala tlačenie na bruško, prepichovanie vaku blán a nástrih. Lekárka moju žiadosť brala ne vedomie, správala sa super. Pri vyšetrení však skonštatovala, že otvorená som na 8cm. Keďže som nemala ani tušenia o tom ako dlho to bude trvať, spýtala som sa. Lekárka sa usmiala a povedala, že to bude o chvíľočku. Že už len prejdeme z vyšetrovne na sálu vytlačiť malú. Táto infoška ma prekvapila aj šokovala zároveň. Čakala som že tento stav bude trvať aspoň nejaké 3-4 hodiny. Mala som pocit, že som ešte „netrpela“ a už by malo byť po tom???? Pri vyšetrení mi ešte lekárka navrhla prepichnutie vaku blán, ale  ja som to odmietla. Len čo sme sa dorozprávali, nastalo puk a voda odtekala sama J Pôrodný stôl na sále nebol pripravený, nemala som si ani kde nohy vyložiť, sestričky to všetko robili za pochodu, jedna sa snažila mi napichnúť kanylu, ale keďže tú som si tiež neželala, tak moje telo zabojovalo a ja, darkyňa krvi som zrazu nemala viditeľnú žilu. Jedna sestra bojovala so žilou a druha stála dookola niečo frfľala. Miška stála pri mne, posmeľovala ma, usmievala sa na mňa a keď ma „zlá“ sestrička strašila tým, že sa bábo pridusí a podobnými somarinami, dodávala mi práve Miška istotu a podporovala ma....celé to pre mňa ubehlo akoby za pár sekúnd. Pamätám si len, že som Miške hovorila, že ja to asi nedám. No Miška mi s úsmevom odpovedala, ale neboj, Janka, dáš J.

Manžel stihol akurát preparkovať auto spred vchodu , kde sme ho v tom zhone nechali na mieste pre sanitku .....a   o 2.22 bola naša vytúžená dcéra Ester na svete! Na 3tie zatlačenie  a po miernom nástrihu. Miška bežala po manžela na chodbu a ten  prišiel k nám, keď mi už drobček ležal na bruchu. Bol to najkrajší zážitok aký som kedy zažila. Snívala som o dieťatku, o tom, že nech už pôrod je akokoľvek nepríjemný, bolestivý a nebezpečný, túžim raz toto nutné zlo prežiť. Za dieťatko som bola ochotná obetovať všetko!!! No po mojom zážitku a pre mňa dokonalom pôrode môžem povedať, že pôrod je v prvom rade v hlave. Ak si žena uprace myšlienky, nechá sa viesť svojimi pocitmi a nechá si poradiť od múdrych žien, ktoré tento zázrak  už opakovane absolvovali, nemá sa ani jedna rodička čoho báť.  Miškina prítomnosť ma nesmierne upokojovala. Som šťastná, že som už počas tehotenstva mala v sebe pokoj a vnútornú rovnováhu. Denne som si vsugerovala, že jednoducho pôrod nie je strašiak, že je to celkom prirodzená a vec a netreba ani kliešte, ani infúzie, že jednoducho zdravá žena to musí dať len s pomocou svojho tela, svojich hormónov a svojej túžby uľahčiť drobčekovi cestu na svet!!!

Malú som si užila v prítomnosti manžela a Mišky celé dve hodiny. Práve s Miškinou pomocou sa mi krásne prisala. Miška nás navštívila aj doma. Mne osobne Miška radila aj cez telefón v dňoch hospitalizácie po pôrode ohľadom dojčenia, na ktoré v pôrodnici každý kašľal. Do pôrodnice za mnou Miška nemohla, takže aspoň mi cez telefón poradila, ako sa z daného problému dostať. Jej návšteva doma, povzbudivé slová a celkovo jej osobnosť ma len utvrdili v tom, že som dobrá matka, obetavá a odhodlaná urobiť pre náš malý zázrak všetko! V čase po pôrode, keď ženou lomcujú hormóny je takáto pomoc a podpora nezaplatiteľná.

Takže, Miška, z celého srdca Ti ďakujeme! Neviem sa dočkať dňa, keď raz našej Ester porozprávam o tom, ako prišla na svet a o dobrej tete Miške, ktorá nám v tom všetkom bola ochrancom a strážnym anjelom J



roky- 2010,2011,2012:

Lucia 1. rodička:
    Dula mi odpovedala na vsetky otazky spojene s pripravou na porod, pri cakani na porod v nemocnici a najviac si cenim a vdacim za rady v zaciatkoch kojenia, bez duly by som to urcite nezvladla, lebo v nemocnici nebol dobre skoleny presonal. Mohla som sa na nu obratit aj milionkrat, v akukolvek hodinu a vzdy mi velmi poradila a podporila ma . Aj vdaka dule uz kojim 18mesiacov.

Rodila som cisarsky, takze som tam pri sebe bohuzial nemohla mat dulu, ale verim, ze nabuduce nam to vyjde :)

Pri cisarskom porode na sale nemohol byt nikto, manzel cakal vo vedlajsej miestnosti. Dula chcela byt so mnou, ale vdaka neochote doktorov sa to bohuzial nepodarilo.

Urcite by som pri druhom porode oslovila dulu. Tesila som sa, ze tam bude so mnou blizka osoba, ktora by ma vedela podporit a pomoct mi. Ma uz vela skusenosti s porodmi a preto by som si bola ista, ze som v dobrych rukach.


Zuzana 1.rodička:
1. Kedy a čím konkrétne Vám dula najviac pomohla?
- Všeobecne. Miška mi pomohla už len tým, že existuje – vedela som, že bude so mnou pri pôrode niekto, kto vnútorne súhlasí s mojimi predstavami o pôrode. Rozhovory s ňou rozptýlili môj strach z neznáma (systému v pôrodnici) a jej prítomnosť pri pôrode zase eliminovala úzkosť z nemocničného prostredia a „bielych pláštov“. Takisto mi pri pôrode pomohla zorientovať sa v tom, čo sa deje, keďže personál pôrodnice v tomto smere absolútne nápomocný nebol. Manžel Miškinu prítomnosť tiež ocenil, keďže som mala pomerne dlhý pôrod a mal sa tak s kým vystriedať. Po pôrode nám bola Miška veľkou oporou ako rodine, keďže sa situácia skomplikovala a v šestonedelí som sa na ňu mohla kedykoľvek obrátiť nielen ohľadom problémov s kojením, ale aj s otázkami týkajúcimi sa starostlivosti o bábätko.
2. Je niečo, čo by ste pri prípadnej budúcej spolupráce chceli inak? Áno – rodiť inde než v trenčianskej pôrodnici.
3. Bol s Vami pri tomto pôrode partner alebo iná blízka osoba? Áno.
4. Ako sa k Vám, ako k rodičke doprevádzanej dulou, správal personál? Myslím, že by sa ku mne správali rovnako, ako keby tam Miška nebola. Problém mali skôr s prítomnosťou môjho manžela, ktorý komunikoval s personálom za mňa, aby ja som mohla rodiť.
5. Pozvala by ste si dulu k pôrodu znovu? Určite áno.

Vlasta 3. rodička:
"Dulu som si hľadala počas tehotenstva, potrebovala som niekoho, kto
mi zodpovie na množstvo mojich otázok, psychicky ma podporí a pomôže
mi pripraviť sa na pôrod. U duly Mišky som presne toto našla a i
napriek tomu, že pôrod skončil sekciou, som veľmi spokojná s jej
službami. :-) Pri ďalšom tehotenstve by som ju chcela opäť osloviť,
najkrajšie by bolo, ak by ma mohla sprevádzať aj pri pôrode. Snáď sa
nám to nabudúce podarí.
Vlasta"

Lenka 2. rodička:                  Dulu Mišku som mala pri svojom druhom pôrode a vôbec neľutujem. Po mojom prvom
pôrode som si povedala, že druhý pôrod musí byť iný.
Keďže som bola druhorodička v rámci tehotenstva a šestonedelia som už nemala toľko
otázok. Dá sa povedať, že na to ma už pripravila prvá dcérka, ale pôrod bez duly si už neviem
predstaviť.
Bolo pre mňa dôležité, aby tam bol aj manžel. Je krásne, že mohol so mnou prežiť
narodenie našich detí, ale on mi nevedel, tak pomôcť, ako dula. A dosť často sa stáva, že
manžela na vzdycháreň ani nepustia, lebo tam sú aj iné rodičky. Ja som podstatnú časť prvého
pôrodu prežila ne vzdychárni sama bez manžela. Ale pri druhom som našťastie mala pri sebe
dulu-ženu, ktorej prítomnosť nebola taká nežiaduca a pre ostatné rodičky prijateľnejšia. Tiež
si neviem prestaviť, že v tej malej miestnosti, kde sme boli tri rodičky sa tlačia ešte aj traja
chlapi.
Pomoc duly pri pôrode bola veľmi veľká ako po fyzickej tak aj po psychickej stránke:
- najviac oceňujem masáže počas kontrakcií, ktoré zaberali oveľa lepšie ako lieky proti
bolesti.
- kontakt s personálom bol oveľa jednoduchší. Každá určite vieme, ako je ťažké pri
rodení naháňať personál po chodbe a prednášať im svoje požiadavky.
- mať pri sebe dulu je aj veľmi praktické, pomôže vám s taškami, podá uterák, pomôže
obliecť, naleje vodu a mnoho iného.
dula je žena, ktorá má osobné aj profesionálne skúsenosti. Vie už do čoho ide a ako
má reagovať. Nemusíte jej dlho vysvetľovať. Môj manžel len pozeral a bol viac
vyplašený ako ja. A môžem povedať, že viac ma znervózňoval ako ukludňoval.
- dula tam bola len pre mňa a prítomnosť známej osoby, ktorej dôverujem ma viac
uvoľnila. Dokonca sme aj zasrandovali. Veď pozitívne myslenie je veľmi dôležité.

Čo sa týka personálu nemocnice. Je ťažko posúdiť, či sa správal inak. Ak by tam boli tie
isté sestričky a doktor ako pred tým, vedela by som, či to bolo iné. Ale keďže tam bol iný
personál, bolo by to asi neobjektívne. Ale celkovo môžem povedať, že personál sa ku mne
správal lepšie ako pri prvom pôrode. Možno zapôsobila prítomnosť cudzej osoby a možno
nie, ale viac ma rešpektovali.

Možno si poviete, že to s tou chválou trochu preháňam. Možno. Ale takto som to cítila po
pôrode. Pri spomienke na môj prvý pôrod sa mi dlho tisli slzy do očí. Veľmi som sa naň tešila
a veľmi som bola sklamaná. Pri spomienke na môj druhý pôrod sa len usmejem a každému
hovorím, že aké to bolo krásne.

A čo by som chcela inak?
Aby sa niečo také v nemocniciach bralo ako samozrejmosť a ja som si niečo také nemusela
obhajovať pred personálom nemocnice.
A možno vymeniť nemocničné prostredie za prostredie, kde je menej hluku, menej svetla,
menej ľudí. Kde mamička môže viac preciťovať prítomnosť svojho bábätka. Veď ja
nehovorím, že to musí byť rovno doma. K tomu máme asi ešte ďaleko. Ale mohol by sa nájsť
nejaký kompromis medzi tým, čo vyžadujú doktori a tým, čo by bolo príjemné pre mamičky.

Lucka 2. rodička:
Nad dulou som uvazovala po prvom porode, kedy som bola rozcarovana a
sklamana z pristupu personalu v porodnici a zo zbytocnych a bolest
zvysujucich ukonov, ktore viedli len k urychlovaniu, nie vsak k
prirodzenejsiemu ci prijemnejsiemu porodu. Pri druhom dietatku som si
uz co to nastudovala a kedze som zatial nenasla dost odvahy rodit
doma, vedela som aspon, ze druhy porod by som chcela co
najprirodzenejsi, bez zbytocnych zasahov a v priatelskom ovzdusi.
Vahala som, nevedela som si predstavit mat pri porode "cudziu
osobu"..Misku mi ale odporucila kamaratka, a tak som sa jej ozvala. Na
moje prekvapenie sme sa spolu od zaciatku citili dobre. Ocakavala som
od nej najma psychicku podporu, ze mi pomoze "branit sa" (je to smutne
ale toto slovo je vhodne pouzit) pred niektorymi praktikami v
porodnici, a ze mi pomoze ulavit od bolesti prirodzenymi metodami. Aj
ked sa toto vsetko nepodarilo zrealizovat, nakolko sme do porodnice
dorazili na poslednu chvilu, aj pocas tej hodinky mi Miska velmi
pomohla, nakolko som bola uz znacne vycerpana, ale aj vystrasena, a
nakoniec smutna ze to dopadlo opat trochu inak ako som chcela..Miska
mi ale pomohla vlastne uz len tym ze tam so mnou bola, ze ma drzala za
ruku, s eleganciou odpovedala na neprijemne otazky personalu, pocuvala
vsetky moje kvilenia a rozpravala sa so mnou, ci uz pocas porodu,
pred nim, alebo po nom, otvorene, priatelsky, zensky, s pochopenim.
Pritomnost duly pri porode urcite odporucam pre citlivejsi,
prijemnejsi, prirodzenejsi porod.


Marcelka, 2.rodička:
1. Kedy a čím konkrétne Vám dula najviac pomohla?
Všeobecne - informáciami ohľadom problémov, ktoré ma v tehotenstve
postretli... tým, že som vedela, že mám komu zavolať a určite dostanem
potrebné informácie, aby som vedela, ako postupovať ďalej... čiže
"dobrý priateľ na telefón" ;-)
 Pred pôrodom - odporúčanie a snaha vybaviť iného lekára gynekológa,
ktorý by "upresnil" či v mojom prípade skutočne treba nastúpiť do
nemocnice skôr a je nutná "výživa bábätka" ktoré bolo podľa môjho
lekára malé a nerástlo mi bruško...
Pri pôrode - žiaľ vzhľadom na cisársky rez sa k uvedenému bodu nemôžem
vyjadriť...
V šestonedelí - už som bola skúsenejšia, pretože to bolo moje druhé dieťatko..
2. Je niečo, čo by ste, pri prípadnej budúcej spolupráci, chceli inak?
spoznať sa určite viac v súkromnej oblasti... aby mala žena pocit, že
dula je vaše druhé ja a vaša kamarátka... ja som taký pocit mala i
teraz (že dula je proste "moja") a to sme sa moc nepoznali ;-)
Bol s Vami pri tomto pôrode partner alebo iná blízka osoba? nie - cisársky rez
  -  Nie      *       Áno (uveďte, prosím,kto)
  - Ako hodnotil(a) prínos duly pri pôrode?
 4. Ako sa k Vám, ako k rodičke doprevádzanej dulou, správal personál? neviem odpovedať
  5. Pozvala by ste si dulu k pôrodu znovu?  určite áno, aby som vedela, že je pri mne niekto, na koho sa môžem stopercentne spoľahnúť a užívať si pôrod - žena matka by mala mať pocit, že pôrod je začiatok krásnej cesty a nie taký, aby na tento zážitok čo najrýchlejšie zabudla...


Mária, 3.rodička:
1. Kedy a čím konkrétne Vám dula najviac pomohla?
- Všeobecne 
- Pred pôrodom - mohla som sa na nu obratit s rôznymi otazkami ohladom tehotenstva a porodu, vzdy mi ochotne poradila, ci uz mailom alebo telefonicky. Ked uz sa porod rozbiehal, vedela mi poradit, kedy je asi cas ist do porodnice (nechcela som prist prilis skoro a stravit v porodnici zbytocne vela casu)
- Pri pôrode - bola mi velkou oporou, stala pri mne a podporovala ma. Davala mi pocit, ze tam nie som sama a som jej vdacna za uzasne masaze pri kazdej kontrakcii, pomohla mi presadit si svoje poziadavky o prilozenie babatka, kontakt koza na kozu po pôrode a celkovo stala pri mne. Radila mi, v akej polohe najlepsie predychavat kontrakcie, podala uterak, vodu a co bolo treba. 
- V šestonedelí - som kratko po porode, takze zatial sme spolu este nemali prilezitost sa na dlhsie zist
2. Je niečo, čo by ste, pri prípadnej budúcej spolupráci, chceli inak? - bola som spokojna, takze asi nic
3. Bol s Vami pri tomto pôrode partner alebo iná blízka osoba?
- Nie (manzel bol s detmi doma)
4. Ako sa k Vám, ako k rodičke doprevádzanej dulou, správal personál? (boli dost prekvapeni, niektori ani nevedeli, kto to dula vlastne je. Ale inak, myslim, v pohode, neboli ziadne väcsie problemy )
5. Pozvala by ste si dulu k pôrodu znovu? - ano



Ako bolo v TN pôrodnici...:)

Môj pôrod bol pre mňa doposiaľ najkrajší zážitok v živote, ktorý som si vymodlila :) 
Dopredu som sa však aj pripravovala a vyskúšala všetky "recepty" ako alchemilkový a čaj z ostružiny malinovej, ľanové semienka, cviky na fitlopte, masáž hrádze a cvičenie s EPI-NOm.... 
Termín pôrodu som mala 16.8. a dovtedy som mala asi len 2x poslíčkov, potom sa nič nedialo, ani v deň pôrodu... 
V utorok (14.8) som celý deň behala po vonku, boli sme s manželom na dlhej prechádzke, skákala som na fitlopte od ôsmej večer do desiatej a keď sa stále nič nedialo, tak som šla spať....hneď ako som si ľahla a otočila sa na bok, pukla mi o 22:30 voda v posteli. Zavolala som teda dule ešte po ležiačky, nech príde k nám, že mi pukla voda ale ešte nemám žiadne bolesti - odporučila mi sprchu,na rozbehnutie kontrakcií, kým príde, že sa potom vyberieme do pôrodnice aby sme tam boli do dvoch hodín, ako kážu. 
Postavila som sa teda ale chytila ma ešte "prehánka", tak som sa po WC do sprchy dostala o 22:45 a tam mi hneď po sebe nabehli dve extra bolesti do krížov - hovorím si - asi kontrakcie, tak som zavolala manžela, nech mi to ide merať......... 
o 23:00 jedna, 23:04 dalsia, 23:07 dalsia, 23:11 dalsia kontrakcia- tak sa rychlo pracem z vane a hovorim mu nech vola dule Miške, ze nech sa ponahla, a v rýchlosti sme zbalili posledné drobnosti a obliekla som sa. 
Akurát potom 23:30 prišla Miška a podľa svojich skúseností zhodnotila, že ideme okamžite do pôrodnice (Ja som si totiž myslela, že to som len taká precitlivelá a že tá bolesť asi ešte nie je ono - keďže sa to ako tak ešte dalo zvládať.. 
23:35 sme vyrazili - manžel na 4 smerovkách valil do TN(120km/h šiel miestami aj cez obce ), celú cestu som bola na štyroch vzadu na sedadle, čo mi odporučila dula, strážila mi dýchanie, masírovala kríže, upokojovala ma, držala za ruku a chválila ma....jedným slovom -veľmi pomáhala - ja som mala pri sebe ženu, ktorá vedela čo sa deje a manžel sa mohol plne venovať šoférovaniu. 
23:47 sme prechádzali vrátnicou v nemocnici (podľa parkovacieho lístka)....na chodbe dole v pôrodnici som myslela že už fakt porodím, manžel parkoval auto a Miška vybavovala aby urýchlene po mňa niekoho poslali lebo ja som už bola mimo... naložili ma do výťahu, ešte som stihla kričať, že chcem oranžovú sálu, za jazdy na vozíku som sa vyzliekala,s čím mi zase pomohla hlavne Miška, preliezla som na pôrodnú posteľ, dobehol manžel a už som aj kričala na doktora, že som cvičila - v rýchlosti vymenovala presné čísla odkedy a čo som robila a že nechcem nastrih! :) 
a uz som aj tlacila, manžel mi podopieral hlavu a držal za ruku...porodiť hlavičku som zvládla sama, ramienka pomohli trošku zatlačením na brucho a v stredu 15.8.2012 o 00:03 už manžel strihal pupocnu snuru - ja som bola taká šťastná že to mám za sebou, že som aj zabudla od úľavy otvoriť oči a pozrieť sa na moje poklady - znova vďačím Miške, že ma upozornila aby som sa už pozerala - tak som aj videla manžela ako strihá a v zápätí som mala maličkú na brušku slizučkú, teplučkú. Keď ju ošetrili a manžel ju oblečenú doniesol späť na sálu, dula Miška mi pomohla ju vyzliecť a priložiť mi ju, čo by som sama nezvládla. Maličká sa krásne prisala a potom sme strávili dve krásne hodinky spolu na sále spolu s manželom, maličkou a Miškou, rozprávali sa, fotili, preberali momenty z pôrodu a užívali si tie nezabudnuteľné chvíle. 
Skončila som bez jediného stehu, natrhnutia či oderky a poobede v stredu som už behala jak srnka. 
Za nádherný pôrod ďakujem svojmu manželovi, dule Miške, MUDr.Sučanskému - ktorý rešpektoval a vyhovel mojim prianiam a tiež pôrodným asistentkám, najmä mladučkej p.Struhárovej, ktorá mala prívetivý a milý prístup a pomohla mi s pôrodom placenty. 
Chválim Trenčiansku pôrodnicu, cítila som sa tam veľmi dobre, personál sa snažil vyhovieť aj na gynekologicko -pôrodníckom aj novorodeneckom. 
Jediné, čo odporúčam, naštudujte si popredu všetko ohľadom laktácie s nejakou laktačnou poradkyňou, pretože v nemocnici toto chýba. 
Inak odporúčam všetkými desiatimi pôrodnicu a aj pôrod s dulou - rodiť som šla vďaka nej v psychickej pohode a bez strachu a s manželom sme si to tak mohli užiť! :)
                                                 



Zdielam aj Zdenkin 2. pôrod, kde to bolo celkom iné:
http://www.modrykonik.sk/blog/aknedz/article/nasa-druha-rychla-princeznicka-alebo-lfr79l/
Comments