Ako prezentovať

Ako minimalizovať stres (trému)?
Najdôležitejšia je kvalitná príprava:
- dobre spracovaná prezentácia (daj ju niekomu prečítať nech nájde prípadné nedostatky - text schovaný pod obrázkom, gramatické chyby,..., POZOR NA KLIKAČKY - prezentuješ svoju prácu nie prehľad animácií aplikačného programu pre tvorbu prezentácií, neodporúčam ani časovanie - čas pred zrkadlom v bezpečí tvojho domova plynie úplne ináč ako počas tvojho vystúpenia - túto záhadu fyzici dodnes nevysvetlili)
- skús si natrénovať, čo chceš hovoriť (nie naučiť sa naspamäť ale niekoľkokrát si to voľne povedať a sleduj či vieš dodržať časový limit; zrkadlo je dobrá pomôcka)
- ak si zábudlivý typ, vytvor si ťahákové kartičky (jedna kartička k jednej snímke aby si nemusel sledovať, či kartička na ktorú sa práve pozeráš, patrí k zobrazovanej snímke - prechod na ďalšiu snímku = ďalšia kartička; môžeš si snímky vytlačiť a dopísať poznámky; tvrdší papier je pohodlnejší; voľ väčšiu veľkosť písma pre pohodlné čítanie; rôzne farby pomáhajú)
- úvodné slová (1. Na začiatok) sa nauč naspamäť aj keď je to zdanlivo v rozpore s predchádzajúcim odporúčaním. Dosiahneš tak to, že začiatok prebehne OK aj napriek tomu, že je tvoj mozog a jeho schopnosť improvizácie je v stave zatemnenia v dôsledku stresu z trémy. Aj pri najväčších trémistoch je tréma na začiatku najväčšia a s úspešným priebehom vystúpenia postupne klesá - úspešným začiatkom odbúraš značnú časť trémy a v hlave sa ti rozsvieti = tvoja myseľ je schopná improvizácie a voľného zmysluplného rozprávania. Aj pódioví gladiátori vystupujú pred publikum s trémou, no zrejme s menšou, resp. kratšie trvajúcou. No pri akejkoľvek chybe sú v oveľa väčšej miere odmenení výsmechom publika. Z toho vyplýva, že pre všetky skupiny je vhodné prežiť úvodné slová v pokoji a mieri s publikom.
Skôr než začneš, otoč sa k publiku, rozhliadni sa s kým to máš dočinenia (na podiv zistíš, že s obyčajnými ľuďmi ako si ty), narátaj v duchu do tri a spusti.
Nezabudni, že sa ešte len učíš a máš právo robiť chyby - no povinnosť voči sebe sa z nich poučiť - na budúce to bude ešte lešpie.

Kam sa pozerať?

Nezabudni, že všetko čo hovoríš je adresované publiku a nie monitoru, ani stene, ani oknu, plafónu, zemi, ťahákom či lietajúcemu hmyzu. Zahraj to na publikum, že sa im pozeráš do očí. Sú od teba tak ďaleko, že nemôžu odhaliť, že im v skutočnosti rátaš vlasy, zuby, hodnotíš, či ich oblečenie je vhodné na túto slávnostnú udalosť a pod.

Čo s rukami?

Keďže tvoj mozog je v stresovej situácii značne zaneprázdnený tým, ako zvládnuť túto prekérnu situáciu, nemá čas zapodievať sa nepodstatným riadením tvojich končatín. Preto tvoje nohy začnú vykonávať nekoordinované ľudstvu prirodzené tanečné pohyby pohojdávajúce celé telo. Ruky sa cítia nepotrebné a poväčšine sa "odložia" na to najnevhodnejšie miesto (do vrecka, za chrbát, pod sveter, na tvár a pod.). Dopraj im pocit, že sú nepostrádateľné tým, že ich zamestnáš. Drž v nich ťahákové kartičky alebo pero. Budeš prekvapený, že žmohlenie pera odbúra nervozitu lepšie ako žmohlenie trička, nohavíc, uší či nosa.

Čo sa stane keď sa pomýlim, zakokcem,...?

Nič. Zastav sa, nadýchni a vydýchni. Pokračuj ako by sa nič nestalo. Ak sa niekto v publiku z toho smeje, je to jeho problém. Pri prezentovaní máš dosť vlastných problémov, nestihneš riešiť aj problémy menej... jedincov z publika.

Čo keď zlyhá technika?

To sa stáva a práve v najnevhodnejšej chvíli, napr. keď sa príde pozrieť riaditeľ a ty sa chceš predviesť, alebo po vete "...a teraz vám ukážem...". Hlavne zachovaj pokoj a pokús sa problém jednoducho vyriešiť. Ak sa ti to nedarí po dvoch, či troch pokusoch požiadaj o pomoc publikum, resp. zodpovednú osobu.

Čo keď zlyhám pri technike ja?

Aj to sa stáva práve v najnevhodnejšej chvíli, napr. keď sa príde pozrieť riaditeľ a ty sa chceš predviesť, alebo po vete "...a teraz vám ukážem...". Hlavne zachovaj pokoj a pokús sa problém jednoducho vyriešiť. Ak sa ti to nedarí po dvoch, či troch pokusoch požiadaj o pomoc publikum, resp. zodpovednú osobu.

Čo keď ma niečo/niekto vyruší?

Ak do miestnosti niekto vstúpi a robí pri tom hluk, ak zazvoní školský zvonček, publikum je nedisciplinované a pod., preruš svoju prezentáciu. Pokračuj až keď skončia rušivé vplyvy: skončí hluk a publikum sa skľudní (bude pripravené počúvať). Vhodné je zopakovať poslednú vetu resp. myšlienku. Tento čas prerušenia sa nebude rátať do času tvojho vystúpenia.

Si pripravený? Môžeš začať svoje vystúpenie.
  1. Na začiatok (1 - 2 minútky postačia)
    • Pozdrav nikdy nezaškodí. Hrdých a sebavedomých ľudí spoznáš aj na základe ich slušného a ústretového správania sa.
    • Predstav sa (Tvoje meno a trieda nepodliehajú Zákonu o ochrane osobných údajov). Svoje meno vyslov zreteľne s patričnou hrdosťou. Máš byť na čo, keď si sa dostal až sem.
    • Predstav tému svojej práce - to je to, čo si písal v úvode práce  (nezačínaj vetou: "Túto tému som si vybral lebo..." - už je dosť otrepaná. Skús byť originálnejší.)
    • oboznám publikum s obsahom práce (prezentácie).
  2. Jadro prezentácie
    • Sleduj aby si rozprával o tom, čo je práve na snímke zobrazené. Dobre zváž odklikávanie každého slova či riadku. Odporúčam, aby sa celý text zobrazil na snímke naraz po príchode snímky. Nemusíš riešiť, či máš text, o ktorom hovoríš zobrazený (odkliknutý).
    • Aj keď každá snímka má mať nadpis, nemusíš ho na úvod snímky čítať (publikum je poväčšine gramotné). Vhodnejšie je uviesť obsah snímky v zmysluplnej vete.
    • Počas vystúpenia nebudeš mať čas učiť sa vyslovovať cudzie názvy a mená. Nauč sa to pred vystúpením.  Nedávaj publiku dôvod na posmešné úsmevy.
    • Ak máš na snímke schémy, grafy, mapy a pod., zastav sa pri nich a vysvetli, čo z nich možno vyčítať. Nestačí spomenúť, že tam sú (publikum poväčšine nie je slepé). Daj publiku čas aspoň 5 sekúnd na každý obrázok, schému graf a pod.
    • Populárne slovo "takže" resp "tak" na začiatku každej snímky (niekedy aj vety) skús vynechať. Nemusíš vymýšľať iné, ktorým ho nahradíš. Jednoducho ho nepovedz. Ak už musíš, skús len v duchu, publikum to prežije, ak to nebude počuť.
    • Z názvu pojmu "spojka" logicky vyplýva, že spája minimálne dve veci. Ak nevieš zdôvodniť jej použitie na konci vety/myšlienky pred "vedeckou radou lingvistov", tak ju na tam nepoužívaj. Ináč povedané: skončíš vetu spojkou "a". Všetci čakajú, že čo. A ono nič. Potom to vyzerá, že nevieš čo ďalej.
    • Ak si sa pri písaní práce odtrhol z reťaze (podrobne opisuješ 20 hradov), vyber si do prezentácie 2 -3, ktoré odprezentuješ. Oznám publiku, že o ostatných sa dozvedia, ak si prečítajú tvoju prácu. Ak povieš všetko, nebude dôvod čítať.
  3. Na záver (1 - 2 minútky postačia)
    • Zhrň hlavné myšlienky tvojej práce - to čo si písal v závere, len trochu v kratšom vydaní.
    • Informuj publikum o informačných zdrojoch, z ktorých si čerpal. Nečítaj všetky zdroje. Stačí spomenúť aké typy si využil (knihy, časopisy, internetové stránky, TV relácie, ...). Ani ich počet publikum nezaujíma. Ak je niektorý zo zdrojov výnimočný, ten si zaslúži, aby o ňom bolo povedané viac (hlavne čím je výnimočný).
    • Oznám publiku, že si práve povedal všetko, čo si chcel a poďakuj im za pozornosť. I keď logicky by oni mali ďakovať tebe za nezabudnuteľný, obohacujúci a inšpirujúci zážitok s tvojho úspešného vystúpenia ... ak také bolo. V opačnom prípade... pre istotu poďakuj.
    • Vyzvi publikum na otázky. Pokús sa po tvojom vyčerpávajúcom vystúpení nájsť ešte posledné zvyšky síl na vyslovenie viac ako dvoch slov "pýtajte sa" resp. "vaše otázky".


Comments